Tiež som nikde nenašla defíniciu kto je podľa p.premierky "bežný občan".

Grammatika : socialna poistovna ma ovela viac dlznikov, ktori tam vobec nefiguruju. Dodnes si nevie soc. poistovna porovnat danove priznania so svojou evidenciou. Osobne poznam podnikatela, ktory podnika suvisle od r. 1994 a nikdy nebol prihlaseny v Soc. poistovni. Nema odvahu tam zajst a tak sa na nejaky rok aj zamestnal v nadeji, ze na neho pridu. Ani tak ho nenasli.

Grammatika : socialna poistovna ma ovela viac dlznikov, ktori tam vobec nefiguruju. Dodnes si nevie soc. poistovna porovnat danove priznania so svojou evidenciou. Osobne poznam podnikatela, ktory podnika suvisle od r. 1994 a nikdy nebol prihlaseny v Soc. poistovni. Nema odvahu tam zajst a tak sa na nejaky rok aj zamestnal v nadeji, ze na neho pridu. Ani tak ho nenasli.

Poprosím tu prítomných - o tri hodiny odchádzam na koaličnú radu, na ktorej sa bude rokovať o zmenách v zákonoch o dani z príjmov, sociálnom a zdravotnom poistení. Poprosím o konštruktívne zdôvodnenie, prečo by mal zostať koeficient pre výpočet vymeriavacieho základu 2 a nie navrhovaných 1,352.

Koeficient 1,352 sa navrhuje preto, aby odvodové zaťaženie SZČO, vypočítané z jeho základu dane, bolo rovnaké, ako odvodové zaťaženie zamestnanca vypočítané z nákladov na cenu práce zamestnanca.

Poprosím tu prítomných - o tri hodiny odchádzam na koaličnú radu, na ktorej sa bude rokovať o zmenách v zákonoch o dani z príjmov, sociálnom a zdravotnom poistení. Poprosím o konštruktívne zdôvodnenie, prečo by mal zostať koeficient pre výpočet vymeriavacieho základu 2 a nie navrhovaných 1,352.

Koeficient 1,352 sa navrhuje preto, aby odvodové zaťaženie SZČO, vypočítané z jeho základu dane, bolo rovnaké, ako odvodové zaťaženie zamestnanca vypočítané z nákladov na cenu práce zamestnanca.

Myslím, že pri zavádzaní súčasných zmien v odvodoch ide o hlboké nepochopenie postavenia živnostníkov. Živnostník je v porovnaní so zamestnancami v úplne inom ekonomickom postavení a jeho ekonomické postavenie na trhu je porovnateľné len s podnikajúcimi právnickými osobami, avšak s viacerými nevýhodami. Živnostník si nemôže dať vlastnú mzdu do daňových výdavkov a platiť z nej odvody. Živnostník platí odvody z vypočítaného základu dane a všetci kompetentní, ktorí pracujú na zmene odvodov sa chcú tváriť, že celý základ dane ide u neho na osobnú spotrebu. Ale to je obrovský omyl! Po ekonomickej stránke tvorba základu dane živnostníka a jeho ďalšie rozdeľovanie nie je porovnateľné so základom dane zamestnanca, ale so základom dane podnikajúcich právnických osôb. Celý základ dane po zdanení nemôže živnostník použiť na osobnú spotrebu, ale potrebuje si z neho naakumulovať prostriedky na ďalší rozvoj firmy (podobne ako podnikajúce právnické osoby). Lenže u právnických osôb nikto neuvažuje, aby platili do poisťovní odvody zo zisku pred zdanením! Odvedú do poisťovní odvody z miezd (podotýkam, že to isté robia a živnostníci, ktorí majú zamestnancov) a celý systém je tým poriešený. Z uvedeného dôvodu, zavádzaním systému odvodu poistného zo sumy, ktorá sa úplne blíži základu dane, vôbec nejde o vyrovnávanie podmienok, ale práve naopak. Aspoň porovnateľné podmienky medzi živnostníkmi a podnikajúcimi právnickými osobami by sa zaviedli len za predpokladu, keby si živnostníci mohli dávať do daňových výdavkov vlastnú mzdu a zároveň, podnikajúce právnické osoby by platili odvody na zdravotné a sociálne poistenie aj na základe vykázaného základu dane. Ale stačí, že sa povedalo, aby na základe vykázaného základu dane s.r.o. platili odvody len z časti prostriedkov – t.j. z vyplatených podielov na zisku a už sa uvažuje zváženie takéhoto kroku. Lenže aj zavedením tohto odvodu by boli právnické osoby ešte vo výhode v porovnaní so živnostníkmi, lebo rovnoprávnosť by sa dosiahla len v prípade, keby právnické osoby platili odvody z celého základu dane.
Len aby celý proces súčasného zavádzania spravodlivosti neskončil konštatovaním, ktoré je mne známe z detstva: „Už by sa ten kôň bol aj odučil od žrádla, ale predstavte si, zdochol.“

P, Mihál, myslím že je veľký rozdiel v čistej mzde zamestnanca a základe dane živnostníka.

Kým zamestnanec použije čistú mzdu (HM znížená o odvody a daň) pre svoju potrebu, u živnostníka je to uplne inak.

Základ dane je rozdiel medzi zdanitelnými príjmami a zdanitelnými výdavkami. Z neho platí DPH, daň z príjmu, do základu dane sa nezahrňa nákup hmotného majetku s OC viac ako 1700€.

Zdá sa mi tento spôsob výpočtu nespravodlivý, pretože nepostihne všetkých živnostníkov, ale v značnom rozsahu tých ktorí majú vyšší základ dane a aj teraz platia vyššie odvody (myslím, že práve títo investujú do nákupu hmotného majetku a sú platitelia DPH a základ dane u nich zďaleka nie je čistý príjem, ktorý im zostane pre osobnú potrebu).
Konkrétny dopad som uviedla pri svojom príjme, ktorý zďaleka nie je na hranici milionárskej dane.Tak neviem, či sa podľa p. premierky mám považovať za bežného občana.

Poprosím tu prítomných - o tri hodiny odchádzam na koaličnú radu, na ktorej sa bude rokovať o zmenách v zákonoch o dani z príjmov, sociálnom a zdravotnom poistení. Poprosím o konštruktívne zdôvodnenie, prečo by mal zostať koeficient pre výpočet vymeriavacieho základu 2 a nie navrhovaných 1,352.

Koeficient 1,352 sa navrhuje preto, aby odvodové zaťaženie SZČO, vypočítané z jeho základu dane, bolo rovnaké, ako odvodové zaťaženie zamestnanca vypočítané z nákladov na cenu práce zamestnanca.