ErinErin
Alabut, máš právo na svoj názor. Za nevinných sa však v relácii označili len sami odsúdení, iní - dokonca aj ich advokát sa elegantne vyhol odpovedi na priamu Hríbovu otázku, či si myslí, že sú nevinní.
Ten advokat to povedal v tom zmysle, ze on ako advokat toto neriesil, ale mal dohliadat na to, aby sa im dostalo spravodliveho procesu. A nedostalo sa.
Na druhej strane, dalo by sa polemizovat o tom, ci dokazali ich nevinu. Avsak to nie je podstatne. V nasom pravnom poriadku plati zasada prezumpcie neviny, teda pred sudom musi byt dokazana ich vina. Ani v odvolacom konani sa nedokazovala ich nevina, a ak sa tym bude zaoberat ESLP, ani pred nim sa nebude dokazovat ich nevina. ESLP sa bude zaoberat postupom sudov a OCTK, teda preco boli niektore dokazne prostriedky protipravne vyradene zo spisu (zakonne, procesne perfektne dokazne prostriedky), preco sa vykonane dokazy hodnotili tak, ako sa hodnotili a podobne.
ErinErin
A vieš, že práve o tom bola vlastne celá relácia - teda prečo a za akých okolností o obžalovanom nemožno povedať, že je vinný? O tom - o dôkazoch vlastne hovoril právnik aj patológ, teda podľa môjho názoru. Nie o vine a nevine!
Nie tak celkom. Je pravda, ze v relacii sa zaoberali predovsetkym tym, ze proces bol nespravodlivy, ale nie v takom zmysle, ako pises v tom priklade o nezakonne ziskanom dokaze (zbrani). Ta zbran, hoci nezakonne ziskana, preukazuje relevantne skutocnosti rovnako ako ta ziskana zakonne. Jej ''pravdivost'' sa nemeni, akurat tu je pravna prekazka, pre ktoru ju nemozno pouzit ako dokaz. No ona aj tak dokazuje to, ze XY je vrah.
V tomto pripade vsak ide o nieco uplne, uplne ine. Spravne by to vystihol tvoj priklad, ak by sme ho trochu modifikovali: Zbran bola zadrzana (ci uz zakonne alebo nie), expert ju mal porovnat, ale zistil, ze to nie je mozne, pretoze drazky boli obrusene. Sud dospeje ku skutkovemu zaveru, ze jedinym moznym dovodom na to, ze boli obrusene drazky na zbrani podozriveho, mohlo byt to, ze bola pouzita prave pri tom konkretnom cine. Na zaklade tohto sud obzalovaneho odsudi.
Jednoduchsia analogia je toto:
Sud vychadza z:
Jahoda je cervena. (x je A)
Ceresna je cervena. (y je A)
Sud dospeje k zaveru:
Ceresna je jahoda. (x je y)
O toto ide v tomto pripade, ze sudy sa casto neriadili logikou a na zaklade takychto prisernych, doslova az neuveritelnych chyb v mysleni odsudili tychto ludi. A na to, aby clovek odhalil tieto chyby, nemusi precitat cely spis, na niektore dokonca staci citat prislusny rozsudok bez potreby precitat ine dokumenty.
ErinErin
Takto rozumiem napr. vysvetleniu priznania jedného z odsúdených, ktoré neskôr odvolal. Tvrdil, že to bolo pod nátlakom, zastrašovaním, s fackami. Na také svedectvo by sa asi nemalo prihliadať. Ale to boli len jeho slová, že to tak bolo... Možno to tak bolo, možno nie... Ty mu veríš, ja neviem...
Neboli to len jeho slova, tvrdili to vsetci obzalovani a mnoho svedkov, ze boli pod natlakom. Takto vypovedali pred KS v rokoch 2002-2004, pricom viaceri svedkovia vypovedali, ze si dnes uz nie su isti tym, co videli, ze nevedia uz s istotou povedat, co je pravda a o com si myslia, ze je to pravda v dosledku toho, ze im to bolo pocas vysluchov vsugerovane.
ErinErin
A možno povadal pravdu (pripusťme, hypoteticky, pod nátlakom), ale ak by to padlo (spolu s ďalšími dôležitými bodmi), musel by byť vyhlásený za nevinného. A možno to skutočne nebola pravda, ktovie..?
Ak by padlo co? Dokazne prostriedky svedciace v jeho neprospech? De iure musel, ale de facto ak prvostupnovy sud ho napriek tomu uzna vinnym, odvolaci sud posudi jeho odvolanie ako nedovodne a dovolaci sud dovolanie odmietne, co spravis?