a mne sa stalo, že som opisoval od suseda a dostal som lepšiu známku ako on...

Tam to bolo o inej káve ....

Profák literatúry ( zhodou okolností triedny ) za 15 minút vyskúšal celý mančaft - 40 kusov študentov ...náhodný bol iba výber k tabuli ...
Na jeho skúšanie si ale nik nesťažoval , nakoľko bol vysoko objektívny ...
Samozrejme , že aj novú látku prebral ...
Holt , stará škola , zlatý človek...dodnes naň spomínam , veľa nás naučil ...a nie iba tú literatúru , ale aj pohľadu na život ...

Profák ruštiny bol zasa hajzel nad hajzlov ... teda aspoň z môjho pohľadu ...
Ono nie je sranda , ak si pedagóg zasadne na študenta a 4 roky mu nedá dýchať ....
...že perlička ????
Hovädo mi dokonca dalo z maturitnej písomky 5 - ku ...nehodnotil zadanie a vypracovanie , lež na pravopis sa zameral .
Na 4 - 6 stranách formátu A4 som mal 16 chýb ...
Dodnes sa mi otvára bičak vo vrecku pri spomienke na jeho ksicht , keď víťazoslávne ukázal pri hodnotení písomiek tú moju a patrične okomentoval ....
Ako vravím ( o mŕtvych síce iba dobre ) ...ale bol to hajzel a hovädo ...aj ujo , aj úd .......kua ....

a čo si chcel za 16 chýb??? 4???

...hm , šak oznámkuj ...

Alebo nechaj tak ...
Vynorili sa spomienky a vtedy bola fakt iná doba ...
Rodič sa mohol sťažovať akurát niekde na lampárni a nie za riaditeľom zbehnúť ...
Ten ruštinár bol dokonca rus ...Stepan Stepanovič ...na neho sa hocikto nechytal ...

To je ešte nič. Mne sa dostali do rúk maturitné otázky z ruštiny, ktoré boli z jedného zdroja ako tie slovenské, ktoré naozaj boli. Takže som šiel na istotu. Z požičanej knižky vydanej v Moskve som povypisoval celé vety a takto som ich písmenko po písmenku prepísal na oštemplované papiere, ktoré mali slúžiť ako príprava. Témy vyhlásili, tá moja tam bola. Prvú hodinu som vypisoval na tie pravé prípravy somarinky, po hodine vymenil za tie doma vypísané a zbytok času som len prepisoval písmenko po písmenku z prípravy do originálu. Výsledok bol za 3. Keď už bolo po maturitách a mali sme už všetky vysvedčenia, tak sme ešte museli chodiť do školy a učitelia nás ešte čosi učili. Tak prišla aj ruštinárka. Prihlásil som sa a opýtal som sa prečo som dostal z písomky trojku. Odpoveď znela: GRAMATICKÉ CHYBY . Neostalo mi teda nič iné ako oponovať s tým, že som vytiahol tú knižku, ukázal podčiarknuté a požiadal profesorku aby si skontrolovala, či som niekde spravil chybu s uštipačným dovetkom, že tú gramatiku ona asi vie lepšie ako súdruhovia v Moskve.

Milí poraďáci, takže dnes sa vrátila dcéra zo školy s tým, že pár rodičov bolo za triednou učiteľkou, lebo moja dcéra v tom nebola sama, v iných prípadoch už išlo u uzatvorené trojky práve kvôli tej odpovedi. Konkrétne dcérina spolusediaca má v žiackej 5,2,2, takže výsledná známka 3. Ako som v príspevku písala, učiteľka skúšala systémom že zadala otázku,moja dcéra napr. mala otázku, že v ktorom roku sa stala jedna udalosť, otočila dve posledné čísla a bola päťka, bez možnosti opravy. Dosť žiakov na tom bolo podobne, pretože z takýchto otázok sa proste nedá vykecať. Okrem iného prečo dostali niektorí žiaci v tú hodinu po dve jednotky a tí "päťkári" nedostali šancu na opravu naozaj nechápem... Neviem ako sedenie s triednou dopadlo, pretože ona ich daný predmet neučí, ale išli potom spoločne za danou učiteľkou riešiť problém, zajtra sa snáď dozviem, ako sedenie dopadlo. Týmto príspevkom som nechcela poukázať na to aká je moja dcéra dokonalá, len neznášam nespravodlivosť a takíto učitelia, ktorí deptajú decká tam nemajú čo robiť. Ja aj moja dcéra to berieme s nadhľadom, ale má ponaučenie do budúcna. A okrem toho dala táto "pani učiteľka" deťom skvelý príklad do života, až raz niektorí z nich bude učiteľom, možno si zoberie za príklad jej vyučovacie metódy:-)

Nechapem, co ti teda vadi. To, ze ma dostat 2 ? Ved nie kazdy ucitel rata priemery znamok. To by sa ani nemalo takto ratat. A predpokladam, ze ide asi o dejepis, tam su roky teda podstatne. Skusala formou skupinoveho skusania, co je bezna forma preverovania vedomosti.
Nezastavam sa jej, mozno je fakt "harpia", ale tiez mam poriadne nervy z rodicov, co za jednu 2 ku na polrocnom budu nariekat, akoby decko prepadalo. To ty jej davas pekny priklad, svojej dcere, ze za jej neuspechy nie je zodpovedna ona, ale niekto iny.

A to som v svojom zivote zazila lietat index cez okno.
To cervene, urcite neplati.

Poznám jeho kolegyňu, tiež ruštinárka. Rovnako sa mi nožík vo vrecku otvára pri spomienke na pani profesorku. Sviňa to bola, na maturách jednotkárkam dala trojky a dvojkárkam štvorky. Jaj veľa vody už pretieklo, ale občas sa mi sníva, že nie som na ruštinu pripravená...

PS: a to som z ruštiny mala jednotku

Ak ste tu učitelia, čo poviete na to, je to správne ak učiteľka matematiky oslobodí žiačku 7-mačku od školskej úlohy len preto, že povie, že nerozumie sčítaniu, odčítaniu zlomkov (je čistá jednotkárka) aj keď nebola chorá a ani v celom polroku vôbec nechýbala? A čo ostatní, čo tiež nerozumia zlomkom? Nemala by sa ich pani učiteľka tiež opýtať, či chcú písať školskú z matiky? Veď to by nemusela písať celá trieda. A to nie je náhoda. Dosť často spolužiaci vidia, že má pripravený diktát, ktorý opíše (sú prekvapení ako vie, ktorý budú písať, keď to ostatní nevedia) a je dosť veľa tých náhod, ktoré jej pomáhajú udržiavať čisté jednotky. Aj, keď sme všetci zažili nejakú nespravodlivosť v škole, ale takto by učitelia nemali provokovať ostatné deti, akú mienku si o nich vytvoria, keď iní aj po trojtýždňovej maródke musia písať písomky hneď prvý deň v škole a aj zlú známku im niektorí aj jednotkárom zapíšu?

To ja som mal na strednej matematikára ktorý dával známky aj vyššie ako je 5 - myslím že asi po 15. Samozrejme do úvahy bral aritmetický priemer - niektorím to vychádzalo aj na výslednú známku 6,7,8 (na vysvedčení samozrejme 5) A kľudne nechal prepadnúť 3/4 triedy - vrátane syna riaditeľa školy - to ale bolo v časoch dávnejších a bol to postrach školy.
Ja som ho zažil už len posledný rok jeho vyučovania a to už bol hodne hodne mierny (už nedával známky vyššie ako 5) - ale aj tak ho povesť predchádzala tak, že keď mala byť jeho hodina celá trieda sedela na svojich miestach, zošity a pomôcky pripravené a nikto ani nemukol čo sa ale nedá povedať o iných vyučujúcich, kde sme si niekedy v tom hurhaji ani nevšimli, že je už vyučujúci v triede...
A ak sa aj našli rodičia, ktorí sa sťažovali, odišli s dlhým nosom - ukázal im písomky ich ratolestí a nemohli povedať pol slova - bol dosť objektívny, mal presné známkovanie na písomkách - matematika sa v podstate ľahko hodnotila - buď boli správne vyriešené príklady alebo neboli...

Alaya, ak by červené neplatilo, tak by som určite letela za učiteľkou spolu s ostatnými rodičmi, možno hneď v októbri keď tú päťku dostala. V tomto príspevku som poukázala na nespravodlivosť, ktorá sa deje v školstve a na to, že deti sa musia prispôsobovať náladám niektorých pedagógov. Vnímam to naozaj ako nespravodlivosť, pretože jedna jediná odpoveď ju stála zhoršenú známku, konkrétne namiesto roku napr. 1534 povedala 1544. Okrem toho učiteľka "päťkárom" v ten deň, nedala šancu na opravu, ale iným dala aj po dve jednotky. To je alaya podľa teba alaya asi spravodlivé, však? Dcéra bola dosť znechutená z toho, že spolužiak, ktorý má známky 2,2,2,3,3 má na vysvedčenie rovnakú známku ako dcéra, ktorá mimochodom napísala dva veľké testy na plný počet bodov najlepšie z triedy. Proste sa učila, chcela si tú päťku opraviť, chcela si vybojovať jednotku. Alaya, určite dcére nedávam príkad, že za jej neúspechy môže niekto iný, ale ako by si jej teda vysvetlila, že je rovnako ohodnotená ako spolužiak?

Berieš to len z ústneho podania dcéry. Ako sa správa a čo všetko a kedy má v hlave zase nevieš Ty. Inak aj ja som mal takých spolužiakov, ktorí si tú 1 na vysvedčení predstavovali a chytiť namiesto nej 2 bola pre nich nepredstaviteľná tragédia a rana osudu. Nám ostatným stačilo ak sa odvrátila 4-ka, alebo zlepšila 3-ka na 2-ku - a žijeme, napriek tomu, že kedysi podľa známok sa bralo na školy či gympel, či priemyslovka alebo učňák. Dnes sa dostaneš na gympel s trojkami a ešte sa Ťa direktor spýta, či nemáš kamaráta ktorý by k nemu nastúpil tiež. Pri tom výpočte priemeru zo známok máš totiž logickú chybu a tou je osoba žiaka, lebo aká je spravodlivá známka z 5,5,5,1,1 ?

U ziaka sa ma hodnotit celkova praca na hodiine a aj domaca priprava na vyucovanie.Nepocitat priemer. A ak citis nespravodlivost, preco si sa nesla ako matka informovat? ja by som to urcite urobila, pripadne by som poziadala ucitelku o preskusanie polrocneho uciva. Ak by nesuhlasila, dam ziadost o komisionalne skusanie.
A je to presne ako pise Lubko- mas info len zo strany dcery, jednostranne. ved skus zatelefonovat ucitelke do skoly, urcite ti svoje rozhodnutie zdovodni.

Ale čoby časy dávno minulé...
Syn v 2007 r. v prvom ročníku na elektorechnickej priemyslovke doniesol 6tku z písomky .
Pán profesor ich trápil tiež hodnotením vieš všetko 1, čiastočne po veľmi málo 5 a ak to bolo ešte menej ako veľmi málo, tak bolo 6 a vyššie .
Inak včera som tu písala, že dcéra šla na tej istej škole na písomku z matematiky. Ona osobne mala dobrý pocit z celkom dobre napísanej práce a včera večer kuk do internetovej žiackej knižky a paf...štvorka. Takže matematika bude mať sólo na vysvedčení popri samých jednotkách dvoch dvojkách. I tak še da...

Mňa pri tej sólo štvorke z matiky hreje pocit, že idú reči od bývalých študentov tiež štvorkárov pri tejto pani profesorke, že na Technickej univerzite fakt nemali problém s matematikou, lebo ich dobre pripravila na iné kafe.

Presne tak Danushka. pamatame si tych prisnych ucitelov, ktori vsak naucili a do skoly nechodili len posediet a vziat plat. Ja som z toho, co ma naucila ucitelka slovenskeho jazyka na ZDS zila cele gymnazium ako jedna z najlepsich a to som sa na zakladke dobre zapotila.

Prvá moja reakcia pri čítaní vašich príspevkov je táto: mať jednostranné informácie od dcéry ešte neznamená, že nie sú pravdivé!
A mať pocit krivdy pri hodnotení môže mať aj pri dvojke. Všetci tu píšeme podľa vlastných spomienok, ona tu krivdu prežíva dnes. Spravodlivosť učiteľa vedia najlepšie posúdiť žiaci.
Nám niekedy učitelia urobili po dôležitých písomkách krátku štatistiku výsledkov, preto som aj ja chcela vedieť od detí, koľko bolo jednotiek, dvojok či pätiek,
hneď som bola v obraze aká bola práca náročná a ako oni obstáli. Nikdy som sa nepýtala čo mala Anča či Zuza.

Danushka, nežijeme v spoločnej domácnosti?.. Môj syn -prvák na dopravnej priemyslovke, inak žiadny lúmen to nie je, ale na matematickú písomku sa učil spolu so mnou, tak viem, že to vedel, bol náramne spokojný s písomkou (bolo to ľahké ), v IŽK tiež štyri.. Tak som si tú písomku aj vyžiadala od učiteľky, lebo som si vravela, že to nie je predsa možné, aj učiteľka je tiež len človek, a môže sa pomýliť.. No ale nepomýlila sa, on domotal v tom strese hádam aj to, čo sa domotať nedalo.. Včera písal opravnú písomku, aby si to opravil, ak nie, bude to za 4.

Jednoducho - treba jej vysvetliť že sa učí pre seba a nie pre známky a nech sa nenechá znechutiť jednou nespravodlivou učiteľkou, lebo takých ľudí ešte v živote stretne a nebude to len o "známkach" - Neviem či jej jedna 2 na vysvedčku niečo ovplyvní pri prihlasovaní sa na strednú školu - samotné známky na vysvedčení totiž nemájú iné využitie - možno ešte na zdvíhanie ega rodičom, aby sa mohli pochváliť aké majú šikovné deti - tiež som mal na základnej spolužiaka, čo musel nosiť domov samé jednotky, lebo už keď mal dvojku v žiackej knižke, tak ho doma poriadne zvozili že sa neučí a ak by dostal 5, tak by snáď ani domov nešiel, čo by sa bál - čo je už podľa mňa choré...
Z napísaného ale mám pocit že vy tú 2 tiež prežívate oveľa viac ako dcéra (ale to je len môj dojem).
Vždy totižto budú spravodliví aj nespravodliví učitelia, schopní aj neschopní - s tým nenarobite nič - je to ľudský faktor. A hoci to vyznie paradoxne, niekedy je aj dobré, keď si deti zažijú aj takýchto učiteľov ( a neriešiť to za deti) - potom neskôr nebudú prekvapené blbosťou ľudí...
Ja ak môžem za seba povedať som bol vždy priemerný žiak (väčšinou 2,3) , ale akonáhle som zistil, že mi treba lepšie známky kvôli dostaniu sa na strednú alebo vysokú školu, tak som v posledných ročníkoch zabral (už boli skoro čisté)- bez donútenia rodičmi a pod. - priemer mi vyšiel tak, že na obe som šiel bez prijímačiek.
Takisto aj na maturách sme mali normálnych učiteľov, ktorí zohľadňovali to či niekto z triedy ide na výšku alebo nie - tomu kto išiel, tak mu dávali lepšie známky, aby mu to uľahčili a tým ktorí nešli, tak známky nejako extra neriešili - zamestnávateľ sa nikoho nepýta na známky, len či má maturitu alebo nie resp. či má titul alebo nie a ak bude robiť sama na seba, tak jej tiež bude jedno aké mala známky na vysvedčení...

Alaya, súhlasím, že u žiaka sa má hodnotiť celkový prejav. Lenže u danej učiteľky je ten problém, že žiakov nepozná, ich mená si nestihla zapamätať ani po pol roku vyučovania, čo je smutné, ale na druhej strane deti musia byť stopercentné. Nemám to len z ústneho podania dcéry, chodia ku nám spolužiaci, dokonca vtedy keď sa to stalo bolo smutných detí viac. A prečo som nešla za učiteľkou? Pretože dcéra nechcela, učiteľka je vraj zákerná a zrátala by jej to. Na druhej strane by si konečne možno zapamätala meno jedinej žiačky v triede:-).

Inak na základe tejto diskusie som sa zamyslela, ako sa so stúpajúcim počtom mojich školopovinných detí zvyšuje moja tolerancia voči známkam. U najstaršieho dieťaťa som to maximálne prežívala, všetky jeho úspechy aj neúspechy. Stredný nás už na základnej škole pripravil na to, že nebudú vždy len dobré známky, a najmladšia to má teraz najjednoduchšie, ale zatiaľ patrí medzi výborné žiačky, hoci aj jej sa už pritrafila zlá známka. V každom prípade, podstatná je pre mňa zodpovedná príprava na vyučovanie, ale aj vedieť si obhájiť svoje pred nespravodlivým učiteľom, samozrejme v rámci slušnosti, no a keď sa niečo nevydarí, tak sa nestrieľa, takých situácií bude ešte veľa v živote..