https://dennikn.sk/2107098/covid-19-...nikom/?ref=mpm
táto časť je asi zamknutá, tak vložim priamo
Mlčím?
Nuž a v takej situácii sa ma viacerí otvorene spýtali, prečo mlčím. Bývalý sudca Ústavného súdu, generálny advokát Súdneho dvora EÚ by mal viac upozorňovať, kritizovať a identifikovať prešľapy voči ústavnosti a ďalšie protiprávne javy.
Súhlasím. Za normálnych okolností, v pohode, bez strachu o zdravie a život všetkých obyvateľov našej vlasti by som sa dokázal naviesť do viacerých metód, ktorými sa vládcovia snažia zastaviť plazivú smrť s názvom covid-19.
Napokon, daktoré pochybenia priam volajú po právnickej kritike a súdnych rozhodnutiach. Má to však chybičku krásy. Takže nemlčím, len som zdržanlivý.
Súdne výhry nie sú receptom na výhru nad paskudou
V poriadku, napadnime sporné zákonodarné akty, rozhodnutia vlády, ich vykonávanie v praxi. Žiadajme, aby prestali, nezasahovali do privátnej sféry, neobmedzovali ľudí nad mieru primeranú nebezpečenstvu. Ale čo dostaneme zo súdnych budov? Rozsudky, nálezy konštatujúce porušenie práv, slobôd, ľudskej dôstojnosti. Nič viac.
Žiaden recept ako čeliť narastajúcemu počtu infikovaných, odchádzajúcich do večnosti a trpiacich v preplnených nemocniciach. Iba suché konštatovanie. Bola porušená ústava, zákon, právne pravidlo.
Život a zdravie sú najvyššou hodnotou
Pozrime sa na tento ťaživý problém trochu inou optikou. Ústava, základné práva a slobody, zákony boli doposiaľ nastavené tak, že pochybenia Národnej rady alebo vlády sa vyčítali v legislatívne pokojnom a nenáročnom prostredí. V konaniach pred Ústavným súdom sa vynášali nálezy, ktoré konštatovali nesúlad niektorých zákonov so základným zákonom, ale žiadna dráma sa nekonala. To už neplatí.
Žijeme v podmienkach, v ktorých spomienky na pohodové a relatívne málo búrlivé trenice okolo ochrany ústavnosti a zákonnosti už nepomáhajú, skôr škodia.
Aby som nebol zle pochopený. Aj v zúfalej situácii, ktorá dlávi každého, kto dýcha slovenský vzduch, trvám na tom, aby sa neurážala ľudská dôstojnosť, chránili základné práva a slobody, bránil sa jednotlivec voči výčinom výkonnej moci. Úroveň tejto ochrany však nemôže mať tú kvalitu a kvantitu, ktorá je povinná v pokojných a nenáročných podmienkach života spoločnosti. Relativizuje ju práve úporná snaha chrániť a uchrániť to najcennejšie. Životy a zdravie.
Covid-19 ako učiteľ
Ako univerzitný profesor som si ešte nedávno myslel, že mňa už žiadne skúšky nečakajú. Zdá sa, že som bol nadmieru optimistický. V tejto komplikovanej a ťaživej dobe som vystavený osobnej výzve.
Využívať svoju právnickú erudíciu a systematicky napádať všetko, čo v priebehu snáh poraziť smrteľný vírus nie je v súlade s ústavnými a zákonnými normami alebo s pokorou prijať iný záver?
Rozhodol som sa pre to druhé. Motívom je pochopenie. Ničení vírusom žijeme takmer vo vojnovom stave. Za daných okolností je právnické mudrovanie niekedy asi tak vhodné ako mŕtvemu kabát. Tak nešpekulujem. Pokora je zatiaľ namieste. Došlo len ku takým škodám, ktoré sa spoločným úsilím a porozumením dajú ako-tak napraviť či nahradiť. Ak by však škodlivé dôsledky presiahli kritickú hranicu, potom by som sa nerozpakoval dvihnúť hlas a povedať. Dosť! Ste a sme na ceste do pekla.
Dovtedy nech mi všetci prepáčia ústupky z ústavných princípov. Robím ich ako človek, nie ako právnik. Naučil ma to covid-19.