Každý chceme milovať a byť milovaný. Najideálnejšie je, keď sú väzby obojstranné. No čo robiť vtedy, ak tá láska je nám skôr na príťaž?
O kom je reč?
....o ŇOM.
Stretla som sa s NÍM prvý krát pred niekoľkými rokmi. Brala som naše stretnutie ako normálne, nič výnimočné. No ON nie. Začal mi pravidelne písať a dožadovať sa mojej odpovede. Ak neberiem telefón priamo v kancelárii, lebo viem, že volá ON , tak zavolá cez ústredňu, kde ho vždy prepoja. Snažím sa vyhovárať, vysvetľovať. No ON nechápe, že nemám čas, že ma zdržuje, otravuje.........že začínam byť naňho alergická.
Už aj naša sekretárka vstupuje opatrne ku mne do kancelárie, keď nesie list od NEHO.
Jeho láska však v poslednom období nabrala na obrátkach. Listy sa mi kopia v kancelárii, radšej ich ani neotváram. Striasa ma pri pohľade na odosielateľa. No jeho neodbytnosť je veľkosti XXL.
Volá mi už skoro každý deň. Žiada ma o odpoveď.
Ale ja mu nechcem odpovedať!
Nechcem s ním komunikovať!
Nestačí mu, že ma nasilu prinúti pod rôznymi výhražkami občas odpovedať, ON chce viac.
Naposledy som od NEHO dostala 3 listy.
Bŕŕŕ.
Jeden odoslal z Banskej Bystrice, jeden z Trnavy a jeden z Bratislavy.
Po prečítaní prvého listu som onemela.
Po prečítaní druhého listu som sa poriadne rozčúlila.
No tretí list od NEHO mi skutočne pripravil stav zúfalstva.
List č.3 mal 12 strán. Jedna strana bola dojímavejšia ako druhá, na jeho konci som mala slzy v očiach. Neboli to však slzy radosti, ale slzy zúfalstva. Schytila som list a šmarila ho o zem a zakričala na celú kanceláriu:
„Ty somár, kedy mi dáš už pokoj? Kedy??????“
No uznajte:
„Prečo sa práve do mňa musel tak strašne zamilovať Štatistický úrad Slovenskej republiky?“
Mám mu uveriť, že jeho láska je skutočná?