buchač
... Ti asi v tomto niet čo závidieť, iba ak pevné nervy a neutíchajúci zmysel pre humor, hoci občas aj čierny...
![Wink](https://www.porada.sk/images/smilies/wink.gif)
Ja si myslím, že nikto z nás si nezaslúži úctu len za to, že sme niečia mama – otec – brat – sestra – babka – dedko – svokor – svokra – učiteľ – pán farár – šéf – kolega – sused .......... , ale
len a len za to,
akí sme ľudia „sami osebe“.
Ak je niekto v mojich očiach „zlý človek“ (na základe mojich skúseností s ním), tak je zlý bez ohľadu na to, či má 15, 20, 50, 70 alebo 127 rokov – ak je odo mňa starší, miesto v MHD by som mu možno uvoľnila, ale moju úctu a rešpekt by si určite nezískal.
„Cti otca svojho i matku svoju“ (prípadne „svokra svojho i svokru svoju“
![Wink](https://www.porada.sk/images/smilies/wink.gif)
) je podľa mňa trošku zavádzajúce – radšej by som tam dala „cti si dobrých, poctivých, slušných, spravodlivých ... ľudí“ bez ohľadu na to, v akom konkrétnom vzťahu so mnou sú...
A matky, ktoré vo svojich nevestách vidia „konkurenciu“, sú podľa môjho názoru vážne a – bohužiaľ – väčšinou nevyliečiteľne choré. Lenže či sa nám to páči alebo nie, so svojím partnerom si berieme aj jeho rodinu – prinajmenšom v tom zmysle, čo doňho pri výchove vložili (a s vekom sa to často zvýrazňuje viac a viac, že sa podobáme na svojich rodičov, hoci kedysi sme s nimi v mnohom nesúhlasili...). Toto sa síce „vyliečiť“ dá, len musí ten partner
vedieť, že niečo nie je v poriadku, a
chcieť sa liečiť, t.j.
zmeniť sa. Každý si prirodzene do vzťahu donesie mnoho zo svojej pôvodnej rodiny, ale potom nejde o to, či jedno je „lepšie“ a to druhé „horšie“ – z oboch rodín by si mladí mali zobrať to najlepšie a vytvoriť si niečo tretie, originálne,
svoje.