Mojim poradcom som dal vypracovať vzhľadom na množiace sa dotazy tohto druhu právnu analýzu, bola smerovaná na elektrické vedenie - vzduchom i v zemi a je veľmi podobná vášmu prípadu
Vyjadrenie:
Vo verejnom záujme patrilo podľa zákona č. 79/1957 Zb. energetickým podnikom oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach elektrické vedenie s príslušenstvom, najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie, vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté, odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu. Uvedené oprávnenia vznikli povolením na stavbu vedenia a zanikali zrušením vedenia; povinnosť trpieť ich výkon viazol na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno ( § 22 zákona č. 79/1957 Zb. ). Zákonom č. 70/1998 Z.z. , ktorý zrušil zákon č. 79/1957 Zb. , uvedené oprávnenia (k cudzím nehnuteľnostiam), ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostali nedotknuté. Rovnako zostali zachované ochranné pásma vytýčené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich ( § 42 ods. 2 , 4 citovaného zákona ). Pre úplnosť treba uviesť, že ani zákon č. 656/2004 Z.z. , účinný od 1. januára 2005, ktorý zrušil zákon č. 70/1998 Z.z. inak nerieši oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, obmedzenia ich užívania, ochranné pásma vytýčené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich ( § 69 ods. 10 , 11 citovaného zákona ).
Pozor!
Na konanie podľa zákona č. 70/1998 Z.z. sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. ), ak tento zákon neustanovuje inak ( § 41 ). Podobná právna úprava platí aj podľa zákona č. 656/2004 Z.z. ( § 67 ).
Prípadný návrh na súd:
Nárok, ako predmet súdneho konania, je vo všeobecnosti charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými odôvodňuje žalobca – navrhovateľ svoj nárok a žalobným petitom. Posúdenie zistených skutkových okolností pod určitú právnu normu je úlohou súdu ("iura novit curia").
Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení, ktoré by umožňovali uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod viac hmotnoprávnych noriem, je jeho povinnosťou podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený právny dôvod požadovaného plnenia; nakoniec žalobca nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke.
V takejto vyššie uvedenej veci by nebolo rozhodujúce, či žalobca (a to aj v petite) uvedie, že žiada vykonať na jeho nehnuteľnosti "vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody" resp. podobný petit (dikcia zhodná s ustanovením § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), ale naopak rozhodujúce je, ako v žalobnom petite formuluje konkrétnu povinnosť, ktorej uloženia žalovanej sa bude prípadne domáhať, teda vykonanie akých úprav navrhne a akými rozhodujúcimi skutočnosťami túto požiadavku odôvodnil
V občianskom súdnom konaní však nemožno prejednávať a rozhodovať veci upravené zákonom o energetike, ktoré majú byť prejednané v konaní vykonanom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní alebo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov;
Podľa ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o vážne ohrozenie, má ohrozený právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odstránenie hroziacej škody.
V prípade vážneho ohrozenia škodou priznáva Občiansky zákonník v rámci prevenčných povinností ohrozenému právo domáhať sa návrhom na začatie konania na súde, aby ohrozovateľovi bola uložená povinnosť vykonať určité vhodné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody; opatrenie môže spočívať v povinnosti ako zdržania sa určitého konania či určitej činnosti (povinnosť pasívna), tak priamo v určitom konaní či výkone, ktorým by hrozba vzniknutej škody bola odvrátená (povinnosť aktívna).
Časová súvislosť medzi hrozbou vzniknutej škody a opatrením na jej odvrátenie vyžaduje, aby súd také opatrenie uložil v danom časovom horizonte.
Ani ohrozený ako žalobca, sa však nemôže podľa tohto ustanovenia domáhať na súde ochrany takým navrhovaným opatrením, ktorý je zo zákona zverený rozhodnutiu správneho orgánu (v danom prípade Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky) a navyše podlieha povoleniu rozhodnutím vydaným v stavebnoprávnom konaní (k podobným záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 3 Cdo 81/2000 z 27. marca 2002 - pozri R 51/2004).
Pozor:
Na základe uvedeného v žiadnom prípade teda nemôže ohrozený navrhovať preloženie elektrického vedenia mimo obec, mimo vlastnú záhradu či vinicu, alebo prekládku vo forme podzemného kábla) !!!!!!!!!!!!!!!!!!! tieto skutočnosti nespadajú do kompetencie a právomoci súdov!
Úlohou súdov v prvom rade posúdiť, či obsah žaloby podľa svojej vecnej povahy predstavuje uplatnenie práva ohrozeného domáhať sa podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka , aby súd - uložil vhodné a primerané opatrenia k odvráteniu hroziacej škody.
Aký orgán je teda oprávnený v danej veci konať?:
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, vykonávajúce štátnu správu v energetike.
Odôvodnenie:
Zriadenie ochranného pásma, určenie vzdialeností, rozhodovanie o výnimkách a zákonné definovanie, k čomu slúži ochranné pásmo (na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky elektroenergetického zariadenia a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku) upravujú ustanovenia § 19 , § 42 ods. 4 zákona č. 70/1998 Z.z. (resp. § 36 , § 69 ods. 11 zákona č. 656/2004 Z.z. ).
Možnosť a spôsob preložky elektroenergetického rozvodného zariadenia upravuje ustanovenie § 20 zákona č. 70/1998 Z.z. (resp. § 38 zákona č. 656/2004 Z.z. ).
Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že ak zákon o energetike (zákon č. 70/1998 Z.z. , aj zákon č. 656/2004 Z.z. ) oprávňuje správny orgán v konaní, vykonanom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, aby konal vo veciach upravených v tomto zákone (pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak), potom správny orgán koná a rozhoduje aj o prekládke elektrického vedenia v spojitosti s nedodržaným ochranným pásmom a hrozbou škody na živote a zdraví osôb a majetku, pretože uvedeného sa domáhal žalobca.
Právomoc správneho orgánu v prejednávanej veci zvýrazňuje aj obsah ďalších ustanovení zákona o energetike. Zákon č. 70/1998 Z.z. napr. ukladá držiteľovi licencie povinnosť zabezpečiť, aby technické zariadenia používané na výkon licencovanej činnosti spĺňali požiadavky na kvalitu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť technických zariadení a životné prostredie, ustanovené osobitnými predpismi [ § 9 ods. 10 písm. b) zákona č. 70/1998 Z.z. ], úrad vydáva predchádzajúci súhlas na výstavbu, rekonštrukciu alebo na zrušenie energetického zariadenia, ak ide o energetické zariadenia na rozvod a tranzit elektriny vysokého napätia a veľmi vysokého napätia [ § 10 ods. 3 písm. b) zákona č. 70/1998 Z.z. ].
Aj na základe uvedeného hľadiska je rozhodnutie o nároku aj vtedy ak je odôvodnený (hrozba škody na živote a zdraví osôb a majetku žalobcu) v právomoci správneho orgánu, v danom prípade Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, vykonávajúcom štátnu správu v energetike.
Práve tento správny orgán podľa zákona rozhoduje - okrem iného - o uplatnení opatrení, ak ide o ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy a siete alebo ohrozenie života a zdravia ľudí alebo majetku fyzických osôb a právnických osôb.
Uvedené opatrenia sa môžu ukladať aj ako povinnosť zabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenia alebo povinnosť zdržať sa konania alebo činností.
Proti takémuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok; rozklad nemá odkladný účinok [ § 3 ods. 1 písm. a) , § 3 ods. 2 písm. i) bod 4 , § 3 ods. 3 písm. b) a c) a § 3 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z.z. ].
V zmysle takýchto nárokov z vyššie uvedených dôvodov nemôže a nemá konať a rozhodovať súd, pretože v občianskom súdnom konaní nemožno prejednávať a rozhodovať veci upravené zákonom o energetike, ktoré podľa § 41 zákona č. 70/1998 Z.z. (resp. § 67 zákona č. 656/2004 Z.z. ) majú byť prejednané v konaní vykonanom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.
Teda, podľa zákona č. 656/2004 Z.z. – a pre danú vec - príslušný správny orgán (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky).
Iný záver o právomoci súdu prejednať a rozhodnúť danú vec nemožno vyvodiť ani s poukazom na ustanovenia § 151n , § 151o a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
A to ani napriek tomu, že zákon č. 79/1957 Zb. v súvislosti s výstavbou elektrického vedenia používal pojem "vecné bremeno" ( § 22 ) nemožno prijať záver, že ide o súkromnoprávne oprávnenie.
V danom prípade ide o zákonné (legálne) vecné bremená, ktoré sú inštitútmi svojho druhu, dané vo verejnom záujme a patriace do sféry verejného práva. Ich podstata spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva alebo tiež o vymedzenie obsahu vlastníckeho práva verejnoprávnym predpisom.
O tom, či ide o inštitúty práva súkromného alebo verejného, rozhoduje podstata týchto inštitútov, nie ich pomenovanie. Rozhodovanie o žalobe súvisiace s existenciou (teda aj zmenou) takýchto vecných bremien tak ako je už vyššie uvedené, nie je v právomoci súdu.
K podobným záverom v danej veci možno dospieť aj v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka . Ochranné pásmo (jeho nerešpektovanie) a prekládka elektrického vedenia (t.j. premiestnenie niektorých prvkov elektroenergetického rozvodného zariadenia alebo zmena jeho trasy), nie sú inštitútmi súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenia vyplývajúce zo zákona o energetike.
Záver !
Do právomoci súdu v občianskom súdnom konaní podľa § 7 ods. 1 O.s.p. nepatrí rozhodovanie o prekládke elektrického vedenia ( § 20 zákona č. 70/1998 Z.z. ) ako aj rozhodovanie o opatreniach súvisiacich s prekládkou.
"Vecné bremená" vyplývajúce z ustanovení zákona č. 79/1957 Zb. , resp. zo zákona č. 656/2004 Z.z. sú inštitútmi sui generis; nemožno im priznať povahu súkromnoprávnych opatrení, lebo ide o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávneho predpisu.
Pri prípadných riešeniach problémov resp. sporov súvisiacich s prekládkov sietí el. energie je potrebné postupovať v zmysle všeobecných predpisov správneho konania.
Orgán oprávnený v danej veci konať je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, vykonávajúce štátnu správu v energetike.
S pozdravom
Peter G.
Poznámka: Informácie a tvrdenia boli použité z rozhodnutí najvyššieho súdu!