Mne sa znova zdá, že to že zmeníme menu ma nijako neovplyvní. Ceny vždy išli hore aj pôjdu, to nezmení, ani keby sme ako chceli, či by sme pri korune, eure, alebo dolári zostali. Takže v podstate je to o ekonomike a nie o mene.
V lete chodím na prázdniny k sestre do švajčiarska, blízko hranice s Nemeckom. Verte mi, či švíckovia, či nemci, alebo akákoľvek iná národnosť, ak sa opýtam, či sa im žije horšie, všetci vravia že áno. Keď som prvý krát došla do švajčiarska pred desiatimi rokmi. Stálo napríklad malé pivo v reštike CHF 2,70 dnes stojí CHF 4,40. V Nemecku to isté niekedy tam stálo 2,60 DM dnes stojí 2,80 eur. Takže myslím, že to je nielen v celej europe takto, ale na celom svete, keď počujem, čo mi vravia tí ktorí pracujú v Amerike, tak to ani nevravím. A tie platy ani v zahraničí nestúpli nejako markantne. Iné je to snáď v tom, že my máme vyššiu tendenciu sa sťažovať, kdežto u Britov, Američanov, Švédov, Holanďanov a neviem ešte u koho, to nie je tak často počuť. Preto som sa zaťala a sľúbila si že aj keby ako bolo, nebudem sa ohľadom môjho životného štandardu sťažovať. Stále som ešte chválabohu zdravá a môžem si zobrať ďalšiu prácu, ktoru budem robiť, ako je to bežné v iných štátoch, ale na Slovensku pomenej, aj keď česť výnimkám, ktorí pochopili, že sťažovanie ich ďalej neprivedie. Každý máme možnosť zmeniť svoj život, pokiaľ máme dve zdravé ruky a nohy a bohu za to ďakujme. Je to na zváženie. Držím prsty vám aj sebe