Motto: autor V. Savčenko
Upovídanost a výřečnost člověka – je příznakem slabosti rozumu - týmto sú myslené prázdne reči, nikam nevedúce, = únik energie

... na prednáškach a kurzoch musí byť veľmi "upovídaný" a tiež mu nemožno uprieť dar "výřečnosti"
Prezrela som si jeho videá, neustále skákal do reči a nenechal "spoludebatníka" vôbec dohovoriť, vnucoval mu svoj názor zvyšovaním hlasu a neustálym rozhadzovaním rukami.

Keď idem na kurz, kde má ktosi prednášať, tak nebudem očakávať že nebude výrečný.


pre Jožku možno tá najsprávnejšia, tak prečo hodnotíš, že blbá? presne si tu napísala, pre Jožku je to najsprávnejšia odpoveď. Ja jej ju neberiem. Ale ja by som takú odpoveď nezvolila, tak som napísala že je to blbá odpoveď, ale z mojej pozície, nie z Jožkinej.

Vybrala si veľmi zaujímavú časť. Čestnosť - k druhému? Veď často nedokážeme byť čestní ani voči sebe. Ak spravíme niečo zle, hľadáme vždy vinníka vo svojom okolí, kto nás prinútil takto nečestne konať. Príčina? Pravda bolí. Bolí zistenie, že nie sme dokonalí, že niečo nedokážeme, klesá naše sebavedomie. Nikto nás nenaučil, ako sa s vedomím vlastnej nedokonalosti vyrovnať, ako s tým dokázať žiť. Má na toto Savčenko odpoveď? Áno má. ...Ak áno, veľmi by ma zaujímala. .. a tu je jej najpodstatnejšia časť: Môj názor je, že len ak dokážeme byť čestní sami voči sebe, až potom to dokážeme aj voči druhým.

To Monika/ermon/

Možno to bude mojim dlhším pobytom na tomto svete, ako je to v Tvojom prípade. Ale skúsenosti ma nasmerovali skromnejším tempom. Od nikoho neočakávam veľké zázraky, ale len malé nakopnutie. Savčenko ma nakopol. A vlastne vďaka nemu si len utvrdzujem, že láska je pomíjející, potom tolerancia a aktívna výdrž. Že nemôžem meniť iných, ale seba. Že to, čo neviem ovplyvniť neovplyvňujem a neplytvám energiou. Že ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Ja sa ozývam naspäť potichu.Že obal predáva. Že úsmev je zadara. Že kto do mňa kameňom ja do neho úsmevom/ je jedno akým/ . Že dávať budem len o niečo málilinko viac, ako budem dostávať. Že nikomu neublížim, pokiaľ mi nekopne do členku.Ak ma kopne, aj tak mu neublížim. Ale ide z môjho kola von. Okrem mojich vnúčeniec. Tí majú tolerované v únosnej miere "takmer" všetko. A dýcham a predýchavam bez bývalých stresov. A je to. Ak sa mi zvýši tep, pôjdem opäť čítať Savčenka, v čom som ho nepochopila. jednoduché. A filozofiou nech sa živia filozofi.

Popísalo sa tu veľa pravdy... v zmysle posledného príspevku. Nečítala som spomenutých autorov (možno len preto, že som sa po nich nedostala... inak čítam rada kvalitné veci, z ktorých si vždy dokážem čo-to vybrať...) Nedávno mi utkvel v pamäti výrok jedného (inak na môj vkus príliš teatrálneho) prednášajúceho: "vlastná myšlienka Ťa môže aj zabiť"... Poobracala som si ten výrok zo všetkých strán a začala som si uvedomovať aká je sila vlastných myšlienok... - tiež som sa dozvedela na kurzoch, čo s nami robia naše myšlienky. Bežne Myšlienky zapadajú resp.vychádzajú z prostredia v ktorom sa nachádzame. Všetci vieme ako žijeme a že ten život nie je správny vo väčšine smeroch. Ale nájsť sám seba, svoju podstatu je to čo je našou energiou a hnacou silou. Ako nájst sám seba? Ja to chápem ako silne psychologickú záležitosť ale aj silne duchovnú. Čosi som skúsila, zažila cez meditácie = udržiavanie bezmyšlienkového stavu, jógu,....-a Savčo dáva na to technológiu naživo, ...je to obšírna téma. tým, že len človek sám ich vlastne môže usmerniť (ak sa to dokáže naučiť)... A tu mám potrebu sa vrátiť k Tanče... kde písala o tom, aké je dôležité nepodľahnúť... ale zvládnuť danú situáciu. Pretože veselé, či smutné emócie nás často môžu prevalcovať... a racio dostáva úplne iný zmysel... Keď je človek vyrovnaný, nelomcujú ním emocie tak že lieta raz hore raz dole, je šťastný v každej situácii..... ()
Koniec-koncov je úplne jedno od ktorých, alebo koľkých hlásateľov si človek poskladá to, čo mu pomáha kvalitnejšie a v zdraví žiť...

súhlasím, treba zdravo vyberať a vedome "tráviť"

pri kurzoch však vedome "netrávime" ale emocionálne prežívame na podnet učinkujúceho - ak tento zdroj nemáme, strácame pôdu pod nohami -

Neviem, či Tanče trochu nekrivdíte. Tanče jednoducho objavila sama pre seba niečo, čo jej život presvetlilo a vo svojej veľkej radosti sa tu s nami chcela o svoje zážitky podeliť.
Zažila som niečo podobné sama na sebe pred niečo viac ako 15-timi rokmi. Tiež som absolvovala zopár kurzov niečoho - názov netreba, ale nebol to Savčenko. A keď som v bežnom živote používala to, čo som sa na kurze naučila, začali sa okolo mňa diať veľmi zaujímavé "náhody", ktoré mi rôznym spôsobom výrazne uľahčovali život a dávali mi odpovede na otázky, alebo problémy, s ktorými som sa borila. Začala som sa viac o takéto "duchovné" veci zaujímať, čítala som rôznu literatúru zo všetkých možných smerov. A dopracovala som sa k niečomu, čo som si sama pre seba vytvorila. Zistila som, že sú to všetko len rôzne cesty k jednému cieľu a podľa vlastného vnútorného pocitu som sa rozhodla pre tú svoju cestu, ktorá neodporuje môjmu logickému rozmýšľaniu ale napriek tomu ma v duchovnom živote uspokojuje.
A podobne ako Tanče som zo začiatku úplne žiarila, čo si všimlo aj moje okolie. A rovnako som sa so svojim vnútorným fantastickým pocitom a radosťou chcela podeliť s blízkymi. Môj brat na mňa reagoval asi takto: Keď vyhráš jackpot na športke, potom Ti uverím. Ale je cieľom takýchto kurzov vyhrať práve jackpot na športke? Pre niekoho možno áno.

Dnes som na tom tak, že o svoje myšlienky sa delím len s tými, ktorí o to majú záujem a zmýšľajú podobne ako ja. Nikomu svoje názory nevnucujem.

A ešte k tomu jackpotu: nie je takým malým životným jackpotom aj taká maličkosť, že sa nikdy nemusím rozčuľovať pri hľadaní miesta na parkovanie v Bratislave? Jednoducho je pre mňa vždy pripravené. Takýchto drobných jackpotov v živote zažívam viac, žiadnu športku som nevyhrala, ale mám prácu, ktorá ma uspokojuje a mám za ňu aj slušnú odmenu. Nie je to ani na vilu, ani na mercedes, ale čo by som robila sama vo veľkej vile, keď som rada, že si stihnem upratať svoj byt a aspoň sa nemusím báť, že mi niekto šlohne auto, ktoré mám zaparkované pred barákom.

Možno sa Vám zdá, že si Tanče necháva vymývať mozog, máte na svoj názor právo. Ale Tanče má právo na svoj názor a ja jej ho nemôžem vyvrátiť, pretože som si už niečím podobným prešla. A určite mozog vymytý nemám (kurzy viedla žena, takže to nebolo ani kúzlo osobnosti), to už by mi okolie dalo na vedomie. Okruh priateľov sa mi nezúžil, naopak, rozširuje sa.

... vôbec si nemyslím, že krivdím /budem hovoriť sama za seba/. Vyjadrila som len svoj názor na Savčenka ... a už vôbec som neútočila na jej osobu.

ALE....


...v prvej polovici môjho príspevku - zhodnotenie: "Drahá, ty si nezvládla".... inými slovami som povedala tvoje slová: " Žiaľ, život priniesol úplne niečo iné, krutú realitu kde bolo treba zo seba vypustiť všetko, lebo by mi to zožralo vnútro....Teória o pozitívnom spôsobe života, vyprchala. Ako môže človek z pár viet definovať život toho druhého? Ja som nedefinovala, preložila som si to do svojej reči - život priniesol - zožralo by vnútro... teoria vyprchala ...čia to bola zásluha, že ti teoria vyprchala? Životova? Keby som nezvládla, už sem neprispievam, už ma niet. Moje okolie si myslí /a aj hovorí/ pravý opak, že som to zvládla na výbornú. Ak si zvládla a si s tým spokojná a stotožnená, tak je to ďalšie bingo. (nie ironické)
V ďalšej časti - "Bingo! Vyhrali ste jackpot" - tuná sa mi to zdá trochu posmešné to vôbec nebolo posmešné, ale odmeňujúce. Nie je jackpot odmena, výhra? Ja nemôžem za to že si negatívne naladená aj na kladné slová./ ale budiž, každý máme nejaký spôsob vyjadrovania/
Áno, vyhrala som. Ale len a len vlastnou zásluhou. Uprednostním radšej obyčajné posedenie s ľuďmi, ktorých mám rada a s ktorými si vzájomne odovzdávame pozitívnu energiu, kopec veselosti a radosti a čo je dôležité, nevnucujeme si navzájom svoje názory. Ja vôbec nechcem vnucovať ti môj názor ak sa s ním nestotožňuješ aj ty. Len si dovoľujem vyjadriť môj. Neodvážim sa a ani to nerobím, aby som posudzovala konanie a správanie druhých ľudí. Prečo ťa teda tak vytáčajú moje názory? Ke´d to nerobíš ty, prečo tak chápeš konanie druhých? Nech si každý žije životom, aký jemu vyhovuje najlepšie.
Ak niekomu vyhovuje štýl - Savčenko, je to jeho vec. A ak to niekomu pomôže posunúť sa určitým smerom a v ňom chce napredovať. Prečo nie? Je to jeho voľba, tak to cíti.
To však neznamená, že ostatní ľudia žijú zle, že nežijú zmysluplne, že sa nevedia správne rozhodovať a že nezvládajú. žijú tak ako žijú.
Ľudia sa nedajú nalinajkovať do jedinej roviny zmýšľania. to naozaj nie. Ľudské zmýšľanie je nenalinajkovateľné.

Zaujímavé, že aj mne sa dejú takéto "náhody" a nikdy som neabsolvovala žiadny "harmonizujúci" kurz. Keď človek chce vidieť výhody, tak ich vidí, keď si myslí, že nikto ho nemá rád, tak ho ani nemá a keď si myslí, že je utláčaný a všetci sa mu vysmievajú, tak sa mu aj vysmievajú... bohužiaľ

nech ti to vydrží

Tanče, nebudem tu citovať Tvoje odpovede, ale v jednej vete sa veľmi veľmi mýliš. Nikdy som nebola viac pozitívne naladená ako v tomto období To čo som písala, ak si postrehla, tak sa stalo v minulých, dávnych obdobiach. Odvtedy som už prešla určitým druhom sebarozvoja a som posunutá na inú rovinu zmýšľania. Nikto a nič nestojí zato aby mi pokazil náladu, vrátim mu to širokým úsmevom. Už som tu písala - vždy je možnosť voľby a je len a len na nás čo si vyberieme
P.S. Tvoje názory ma vôbec nevytáčajú, ako si mylne pochopila, ja sa stále bavím a o to ide, nie? Mať veseloť a radosť aj z maličkostí

ola začína na "O", tak ako Savčenko, tým "O" končí, chi

prečo toľká nenávisť a neúcta k vlastnému životu ? učí savčo aj také niečo, že sme sami zodpovedný za svoj život a za udalosti, ktoré sa nám dejú?

Milé dievčence.

Začína mi to pripomínať parlamentnú debatu. Myšlienky absolútne vytrhnuté z kontextu. Predsa život sa nedá žiť len podľa poučiek. Tie sú síce krásne, ale životné okamihy nie všetky môžem prechádzať s úsmevom, pozitívne naladená. Aj keď sa budem akokoľvek snažiť. V istom spoločenskom, rodinnom, a inom subsystéme nie som jediná,ktorá o sebe taxatívne rozhoduje. Pokiaľ nie som samozrejme vrcholový športovec v egoizme.
P.S.
Ten lampičkonosič má asi dovolenku. Ale do večera tu budem mať červenú alej.