pripájam sa ku všetkému čo už bolo povedané. Presne tento problém mala moja kamoška...stále sa stresovala, že zase nič a merala si teplotu či má ovuláciu, mala hore nohy trvalo to až 2 roky..no a nič...stal sa s nej uzlíček nervov a jej manžel sa už aj desil, že zase dnes "musí" lebo ......!
Potom sa akosi s tým vyrovnali, že to jednoducho nejde...začali si užívať života...chodili po práci do kina, išli na lyžovačky, v lete k moru..proste nestresovali sa, milovali sa,keď mali chuť a nie keď mala práve odmeranú teplotu... no a behom 1,5 roka ani nevedela ako a kedy otehotnela.
Dnes je matkou 2 dospievajúcich synov.
Ak by som Ti teda mala odporučiť radu, tak znie.... užívaj si života! Vykašli sa na otázky typu: ...a Vy kedy budete mať dieťa???" .... odpovedz s úsmevom na perách...budeme mať dieťa keď sa mu bude chcieť...
Uvidíš, ukľudníte sa a znovu objavíte čaro túžby jeden po druhom a nie strs okolo plodných dní... nechaj to na osud.
PS a aj keby sa náhodov potvrdilo, že problém je niekde inde...dnes je veľká šanca na umelé oplodnenie.
Inak moja dcéra robila zdravoťáčku v tábore kde boli deti s krízového centra / bité deti- odobraté rodičom/...a ja sama i keď mám už dospelé deti som zatúžila dať lásku 8 ročnej Majke/ matka narkomanka, otec opilec/ no žiaľ to nejde...bud vraj vrátená do rodiny.
Možno si bola stvorená byť matkou dieťaťu, ktoré za svoj život zakúsilo len bitku a utrpenie a jeho vlastná sploditeľka si nezaslúži byť matkou.
prajem veľa šťastných dní!