Aj ja mam rozne skusenosti s advokatmi a zaujimave skusenosti mam prave s tymi platenymi :-) Ale o tom mozno v buducnosti na inom mieste. Pred casom mi povedali, ze „mi uz nemozu viac pomoct a mam sa obratit na niekoho lokalneho vplyvneho“, tzn. nie na procesno-legislativnu rovinu, ale na rovinu zaujmovo-politicku :-)
Budem vas parafrazovat: Aj keby bola pohladavka vymahana z majetku porucitela za jeho zivota, aj tak by ste sa bili za to, ze rozhodnutie je vykonstruovane?
Iriska, vasa otazka je nelogicka... Tu je potrebne si uvedomit (a ja uz som to vyssie spominal), ze prave SMRT porucitela UMOZNILA vznik falsovaneho rozhodnutia, lebo spis povodneho konania dnes obsahuje informacie o procesnych udalostiach, ktore sa (podla nas) nestali, a ku ktorym by mohol podat priame relevantne svedectvo priamo porucitel... ktory je mrtvy... Nepriame tvrdenia pozostalych dnes moze aj sud aj policia povazovat za ucelove obstrukcie s cielom nezaplatit... to si ja uvedomujem, ale aj tak v ramci trestnych oznameni som podal dost pisomnych podkladov na to, aby sa policia mohla vecou zaoberat a udalosti preverit. Ozval som sa aj Ministerstvu spravodlivosti, ktore mlci a mlci a mlci... Takze moja odpoved na toto je ta, ze SMRT PORUCITELA a FALSOVANIE VEREJNEJ LISTINY su v tomto pripade dve veci, ktore spolu velmi uzko suvisia... a bez jednej udalosti by nebolo druhej udalosti. Smrt to vsetko umoznila...
K ziadnemu vymahaniu tej pohladavky by realne nedoslo, keby otec zil... otec by mohol vyuzivat opravne prostriedky, navrhovat doplnenie dokazovania... spor nebol ukonceny, prvostupnovy sud mal povinnost doplnit dokazovanie, sance zalobcu by sa tak vyrazne zmensili. Vymahanie pohladavky umoznila prave porucitelova smrt. Spis hovori aj o tom, ze onen rozsudok mojmu otcovi ani nebol doruceny, lebo „byt nikto neotvaral“ :-) Rozsudok nadobudol „pravoplatnost“ prave tym, ze na neho „nebolo podane odvolanie“. Je tam toho viac... spis ma precislovane strany, podivne dorucenky s rozmazanymi peciatkami a dalsie vady... vznikla tak velmi sikovna "fikcia", ktora hovori o tom, ze rozsudok vznikol este za zivota otca... ak by som vsak isiel do detailov, bolo by to hrubo nad ramec tejto stranky. Informacie som poskytol organom cinnym v trestnom konani, ktore (podla ich vyjadrenia) dnes cakaju na to, aby doslo ku vzniku skody :-) az potom sa budu vraj vecou zaoberat. Napriek tomu, ze som vysvetloval, ze ku ujme uz doslo... k materialnej i nematerialnej... lebo sa na zaklade tejto listiny vedu dalsie konania.
Ale toto na PORADE nevyriesime... to budem riesit inak.
Mna len zaujal vyklad pani Novej, ktora vlastne inymi slovami povedala to, ze VERITEL NEMA ZIADNE POVINNOSTI a DOST VELKE MOZNOSTI... aj v case po dedicskom konani sa moze (podla vykladu pani Novej) KEDYKOLVEK objavit veritel (ci uz udajny alebo realny) a napriek tomu, ze neuplatnil svoju pohladavku v dedicskom konani, sa dozadovat plnenia svojej pohladavky (ci uz realnej alebo vyfabrikovanej) od dedicov. Ak by to fungovalo takto jednoducho, boli by dedicia v podstate vystaveni na milost a nemilost a nemali by ziaden efektivny pravny nastroj na to, aby mohli pripadne veritelom odolavat. Bol by to siroky a nikym nekontrolovany priestor pre svojvolne konanie veritelov. Stacilo by prist, zamavat rozhodnutim a dedicskym osvedcenim, ktore sud len tak (ako akysi reklamny letacik) rozdava niekde na rohu... takmer komukolvek.
Preto zotrvavam na vyklade, ktory mam z prevereneho zdroja a od osoby, ktora sa so mnou stretava osobne zoci-voci, ze
1) pocas dedicskeho konania mal veritel usilovat primerane aktivne o to, aby jeho pohladavka bola zaradena do pasiv dedicstva (o veci mal rozhodnut sud)
2) ze za situacie, ktora bola popisana vyssie, nemalo byt dedicske osvedcenie spristupnene veritelovi. Ci mohol o dedicske osvedcenie poziadat exekutor, by sme sa mohli bavit... zvlast v situacii, ked Upovedomenie bolo vydane az po smrti povodneho "povinneho", co je dovod na to, aby bola exekucia povazovana za nepripustnu a bola zastavena. A zaroven je nesporne, ze exekutor v nasom pripade nikdy nepoziadal sud o pripustenie zmeny ucastnikov exekucneho konania. O tom, ze nam sud v roku 2005 neoznamil, ze v roku 2004 vydal dedicske osvedcenie veritelovi (napriek tomu, ze sme sa na to pytali) som uz hovoril... to tiez vzbudzuje opravnene otazky...
Od jadra problemu sme skutocne odbocili :-) Ja by som sa teda vratil k tomu, aby sa pripadne prispievatelia vyjadrili k povodnej otazke... ku tomu, ako prebiehalo vase dedicske konanie a ake pisomnosti a v akej podobe boli pocas neho vyhotovovane, lebo si to potrebujem porovnat s priebehom mojho dedicskeho konania, to je vsetko...
Exekuciu nechajme bokom, to su veci, ktore nadvazuju na dedicske konanie... k tomu sme si uz svoje povedali. Nazory sa roznia...
Ako som povedal, nazor Petry Novej znie konzistentne, ale takyto vyklad by umoznoval veritelom bez ohladu na procesny priebeh dedicskeho konania si svojvolne uplatnovat plnenie pohladavky UPLNE KEDYKOLVEK, pravo veritela by tak bolo vyrazne nadradene nad pravo dedicov. Veritel vsak v momente PO dedicskom konani uz nie je uplne v tej istej situacii ako PRED alebo POCAS jeho priebehu.
No a stale sme este neprebrali to, AKO by sa veritel dostal ku osobnym udajom dedicov. Ak sme sa teda zhodli na tom, ze dedicske osvedcenie nemalo byt vydane, tak ako by si veritel zhanal udaje o mne? Ako by po mne patral? To si skutocne neviem predstavit... Osobne ma nepozna... Pricom pripominam, ze OSOBNE UDAJE su vsetky udaje, na zaklade ktorych by mohol niekto iny priamo alebo nepriamo urcit moju osobu, bez toho, aby na to musel vynalozit neprimerane mnozstvo casu, usilia a materialnych prostriedkov. Ak bolo v case PO dedicskom konani spristupnene dedicske osvedcenie veritelovi, ktory si svojvolne neuplatnil svoju pohladavku v dedicskom konani, doslo tak ku uniku osobnych udajov, chranenych podla zakona... a vyrazne to veritelovi ulahcilo vedenie naslednych konani. Tzn. bez toho, aby mal na to narok, spadli veritelovi do lona moje osobne udaje a tiez informacie o vyske dedicstva... to je celkom frajerina :-)
Rozlicne pravne nazory sa daju vysvetlit vselijako, ale zeby som si to mal vysvetlit tak, ze ten, kto mi isty pravny nazor poskytol, je lajdacky amater, ktory mi len tak nieco rychlo "nakukal", aby mal odo mna pokoj, lebo sa citi len zneuzity na radu a nie zaplateny? To snad ani nemyslite vazne, iriska :-)
Ak niekto bude chciet povedat nieco o priebehu „svojho“ dedicskeho konania, budem rad... ostatne kontexty nechajme teraz bokom. Bavme sa striktne len o dedicskom konani a pisomnostiach pocas neho vyhotovovanych sudnym komisarom a sudom.