Aby to nebolo bez obrázkov...



Hurmi a Nashi....takéto prebytky by som chcel mať.. Netrpké!!!!

Sušené



2000 =asi 1,33Eura,vzadu majú aj sušené...

wabi, to čo tvrdíš s tým nakupovaním vo velkom za nízke ceny a predavánim kusovo za velké ceny je možno pravda. Lenže prečo to nerobia napr. s banánmi, citrusmi. Dopyt po nich je a povedali by si obchodníci, kus bude za 5O centov a keď chceš tak ber alebo nechaj tak. Neviem ako ty ale ja ich v potravinách (aj v tých velkých) na pultoch nevidím. Problém je aj v tom, že ich ludia kúpia, doma ochutnajú a zistia že sú trpké. To im samozrejme nikto nepovedal že ich odtrhli nie úplne zrelé (doprava) čo je pri tomto ovocí dosť dôležité.
Vysokú cenu chápem pri liči, karambole a neviem ako inom tropickom ovocí. Je tam vyskoká cena za dopravu, luxus a ide o chutné ovocie kde si to môžu dovoliť. K hurmikaki dajú vysokú cenu a dopadne to tak,. že ich v obchodoch vôbec nevidieť. Rovnako je to pri aziskej hruške nashi, chutnal som z obchodu a aj vlastne dopestované a myslím si, že naše hrušky (zrelé, nie tie z obchodu) s[ neporovnatelne lepšie. potom tam v obchode ležia, lebo nie je nikto ochotný vyvaliť za hrušku 1 €. Za avokádo a mango už áno. Vyššie uvedený text je len z dlhej chvíle, podme sa radšej venovať pestovaniu tohto ovocného druhu.

Veru aj mne nedá spať,že nemôžem zistiť na čom sú tie origo hybridy Nikita´s Gift a Rosseyanka vrúbľované.Nakolko obe rastliny sú patentované tak sa to asi nedozvieme.Mrazuvzdornosť Nikity by mohla podla amerických zdrojov byť niekde pri -22°C čo podľa posledných zím je dosť málo,nie?
No ale mám vypestovaný semenáč z tejto odrody tak predpokladám,že tí čo majú ešte dosť času sa to dozvedia

Hovoriť samozrejme o stupňoch je relatívne. Na Ukrajine vydržia aj nekrížené čistokrvné Diospyros Kaki -25, či to vydržia aj u nás to zatiaľ nevieme.
U teba by sa asi dala zriadiť pri tvojej klíme testovacia stanica!
Tuná pod Zoborom bolo posledné 3 zimy len -17, ale zaujímavé je nielen najnižšia dosiahnutá teplota ale aj ako dlho trvala tá perioda, či bola pritom námraza, aká vlhkosť vzduchu, či holomráz a kedy sa tak stalo, či predtým bolo teplejšie obdobie a svietilo slnko a tak sa trochu púčiky začali preberať?
Takže nie je -22 ako -22.
Mám overené v minulej zime v jednej mrazovej kotline, kde bolo dokonca až -25 a Hybridy nezamrzli, len sa o dva týždne spozdili v rašení a nezakvitli. Ale lotus na tom istom mieste, vymrzol úplne. Pričom potom staršie lotusy vyhnali od koreňa nanovo ako to robieva aj figa. Samozrejme na rovnakom mieste úplne vymrzli všetky Kaki a naopak virginiany tam nevymrzli a mráz sa ich ani nedotkol.
Preto na základe toho a ďalších skúseností aj z Kanady som zostavil tú stupnicu:
chúlostivé kaki - 3-4st.C - odolnejšie kaki - 4-5st.C - lotus - 2-3st.C - Hybridy - 4-5st.C - Virginiany - 4-5st.C - Meder
Pričom stupnica začína pri chúlostivých kaki približne na 14-18 stupňoch pod nulou. Najodolnejšia odroda Meder zase vydržala bez akejkoľvek úhony v Kanade -35 a ďalšie leto ešte aj zarodila. Teda medzi najchúlostivejšou a najodolnejšou odrodou Diospyros je približne rozdiel 20 stupňov.
Podľa tejto tabuľky potom napríklad lotus namŕza pri -21- až - 27- čo je s toleranciou až priveľkou. -21 by ustáť naozaj mal a naopak -27 by asi neustál ani za ideálnych podmienok takže skutočnosť bude kdesy na -22 až -24, ale vždy to bude len odhad. Ak v chladových testoch ako píšeš obstál na 22 stupňov tak to nie úplná informácia, ide o to, koľko percent púčikov prežilo na letorastoch a koľko vymrzlo, ako boli letorasty vyzreté... Ak aj vymrzne jedno, či dvojročné drevo, strom obraší zo staršieho dreva, ktoré vydrží približne o 2 stupne nižšiu teplotu a tak sa zachráni, ak vymrzne aj staršie drevo, strom vypučí od koreňa, ktorý vydrží ešte o ďalšie 2 stupne nižšiu teplotu.
Preto tá tolerancia.
Na Ukrajine samozrejme ako všade vo svete používajú ako podpník Diospyros Lotus. Je na to dobrý dôvod. Zväčšuje plody naštepenej odrody, má kvalitný koreň a je odolnejší ako Diospyros Kaki.
Iba v prípade hybrirov a Virginian, ktoré sú od neho odolnejšie má význam ich štepiť na virginianu. Naštepenie odrody na Virginianu má však za následok zmenšenie plodov a skrátenie vegetačnej doby. Virginiana ná horší koreň, pomalšie rastie, neznáša presadzovanie a skracuje vegetečnú dobu a zmenšuje plody, je to dosť dôvodov aby sa používala len okrajovo na miestach kde by to lotus nezvládol.
Vrátim sa teraz k tomu koľko Lotus vydrží mrazu. Ak by sme počítali, že vydrží na letorastoch bez namrznutia -22, tak -23 ešte časť púčikov prekoná bez namrznutia a namrzne tak len sčasti. Staršie drevo vydrží -24 a koreň pod zemou vydrží, hoci teplota vzduchu hore klesla až na -27, z ktorého potom na jar je schopný stromček veľmi bujne vyrásť. Takže prežiuje ale za cenu odumretia nadzemnej časti.
Svedčia o tom aj sledovania 4 lokalít výskytu 40 ročných porastov Diospyros lotus v podunajskej nížine samozrejme. Sú to lokality s vinohradníckou tradíciou, kde rastú aj broskyne a marhule. Na týchto miestach za 40 rokov len v jednom prípade na jednej lokalite asi pred 20 rokmi došlo k vymrznutiu lotusov až po úroveň pôdy. Všetky však samozrejme za uplynulých 20 rokov vyrástli znova na veľké stromy. V ostatných lokalitách nedošlo k vymrznutiu vôbec a to samozrejme stromy nie sú nijak schovávané ani ošetrované. Nikto ich nestrihá ani neprikrýva a sú ponechané len sami na seba bez zákrytu budovami.
Zároveň uvediem ako pred 2 rokmi maličké neduživé ročné semenáčiky lotusov som ponechal v maličkých zakoreňovačoch 5x3cm celú zimu vonku pri -17. Vtedy mi takto vymrzli dokonca aj hlohy a čerešne, keď im premrzol úplne koreň. Od vtedy si na to dávam pozor. Hoci stromy aj sú odolné, koreň odolný byť nemusí ak je vystavený v malom kvetináči totálnemu premrznutiu. Tie maličké lotusy som hodil na kompost. Boli úplne sčernalé a nejavili čiadne známky života ani pri poškrabaní pod kôrou. Asi po 2 týždňoch som si všimol, že sa začínajú zeleňať. Prekvapili ma, ako to zvládli, úplne sa zotavili a bez problémov začali rásť, hoci aj tak odolné veci ako je hloh Crateagus monogina to neustál...
Ptreto každému odporúčam, aby vysádzal stromčeky naštepené na diospyros lotus tak, aby miesto štepenia bolo pod úrovňou pôdy tak 15 cm, pričom vrchná vrstva by mala byť piesočnatá prepustná pre vodu.
1. V prípade extrémnych mrazov okolo -27 by to za týchto oklností stromček mal vydržať a vyhnal by s ušľachtilých očiek a tak by sa strom zachoval a vydržal oveľa viac mrazu. Samozrejme v prípade že tam ešte na jeseň nastelú aktívny hnoj najlepšie konský, tak v takomto "koberčeku" pôda nepremrzne ani pri najväčšom u nás dosiahnutom mrazovom rekorde, pretože mikróby v hnoji zohrievajú pôdu okolo. Na jar sa potom môže hnoj odpratať, alebo ponechať len s časti, či vôbec.
2. Miesto štepenia či očkovania je vždy najchúlostivajším bodom. Ak je nad zemou hrozí odlomenie či poškodenie psom, kosačkou a podobne. Dokonca aj po 10 rokoch som videl strom Kaki odlomený silným vetrom pri bohatej úrode zaťažený práve v mieste štepenia. Ak by bolo toto miesto ukryté pod zemou tak sa strom nezlomí a ak by sa aj poškodil kosačkou a podobne, tak pekne obraší úplne od spodu ušľachtilým drevom.
3. Prečo sa záhradkárom neoporúča vysádzať stromy tak, že miesto štepenia je pod zemou? Pri slaborastúcich zbrzďujúcich podpníkoch ako je M9 pri jabloniach alebo dula pri hruškách hrozí že spravokorenia, teda vyženú korene nad miestom štepenia a účinok podpníka sa úplne stratí...
Toto nehrozí pri Ebenovníkoch - Diospyroch, pretože lotus tvorí najlepší a najbujnejší koreň a ani kaki ani iný diospyros nevie urobiť lepší a bujnejší koreň a tak nezakorení nad miestom štepenia vôbec ani po mnohých rokoch.
Samozrejme, mám aj podpníky s virginiany, ale je to naozaj len pre tie najextrémnejšie oblasti pod najodolnejšie odrody Virginian, inak je lepší jednoznačne lotus a miesto štepenia v prípade že je naštepený odolný druh tak pod zem inak nemusí byť ani to.
Nie je mi jasné ako si myslel túto vetu:
No ale mám vypestovaný semenáč z tejto odrody tak predpokladám,že tí čo majú ešte dosť času sa to dozvedia
Veď semenáč bude mať celkom iné vlastnosti ako materská rastlina, zvlášť ak ide o hybridnú materskú rastlinu - kríženca 2 rôznych druhov. Záleží to na tom kto bol otec.
Napríklad pri rosianke, bol oted Diospyros Kaki a matkou nejaká Virginiana. Rosianka je teda medzidruhoý kríženec. Nikitskaja Bordovaja je dcéra Rosianky, pričom otec bol nejaký Diospyros kaki. Ak s nej máš semenáč a otec bol znova Diospyros kaki, tak, bude pravdepodobne ešte menej otužilá po otcovi, ak bol otec nejaká Virginiana, tak by mohol byť tento semenáč po otcovi naozaj otužilejší, otázka je skôr aké bude mať plody. Toto sa dozvieme za 15 rokov, ak to rastlina v tvojich krutých mrazoch prežije a zarodí a ak prežijeme tieto kruté časi aj my dovtedy samozrejme. O oboch veciach sa dá oprávnene pochybovať.
Je spôsob ako to zistiť skôr. Naočkovať tento tvoj semenáč na väčší už rodiaci strom a do 2-3 rokov máš výsledok, aspoň čo sa týka kvality plodov. Zároveň takto môžeš získať rastliny na ktorých môžeš robiť mrazové pokusy, lebo inak ak to budeš skúšať priamo na semenáči tak mám silné tušenie, že to vôbec nedopadne dobre.
Na tento účel ti kľudne zapožičiam bezplatne podpníky aj rastliny a nevadí ak padnú za obeť. Myslím to vážne a v dobrom. Hoci ma aj nemáš rád, zváž túto ponuku...

Tak som hladal informácie na internete a našiel som. Jeden pestovateľ z Maďarska pestuje asiminy, jujuby, atď ale hlavne má aj Kaki, odrodu Costata.
Dostal sa k nej ešte začiatkom 90 rokov (z Cypru). Každopádne ju má už skoro 20 rokov, ani raz mu nezamrzla resp. minimálne, plody majú váhu 20 - 35 dkg, mrazy od -20 až -25 °C. Nevedel o akú odrodu ide a tak ju nazval Athen, takže ak sa niekde stretnete s takýmto názvom odrody Kaki, ide o Costatu. Tu že to je Costata zistil až neskôr porovnávaním a skúmaním.

Kostáta je fajn. Mám 2 rôzne klony a patrí k najodolnejším. I tak však je možné ju úspešne pestovať len v najteplejších oblastach slovenska a to ešte na zvlášť chránených miestach v závetrí chránené od severu a západu pri stene. Ideálne pri stene nezatepleného domu. Na zimu obalovať, alebo v nevykurovanom skleníku, či foliovníku s viacerími sudmi s vodou, kvôli mikroklíme... Najlepšie v uzavretej obci medzi domami (nezateplenými)
Inak, každý hoci aj máme globálne oteplenie príde na to, že na slovensku nie sú ešte subtrópy. Pred Troma zimami poslednými včítane tejto, bolo veľa obtimistov, pretože boli 2 zimy kedy nemrzlo na juhu vôbec (rok 2006/07 a 2007/08). Potom ale prišla zima 2008/09 a ľudia pochopili, často na vlastnej škode že subtrópy sa nekonajú. Aj tým, čo prikrívali posledné 2 zimy figi a úplne zbytočne pretože aj tak nemrzlo si povedali tak načo budem zateplovať a vypomstilo sa - 17 síce len krátkodobo ale stačilo aby zamrzli všetky nezateplené figi a aj mnohé Kaki, ktoré neboli zateplené a nemali práve ideálnu polohu. Tie staršie s lepšou polohou len trochu namrzli, a následne potom slabšie zarodili, než predchádzajúce 2 roky kedy nemrzlo.
To však zďaleka nebol koniec. Pred rokom v zime 2009/10 zima dokončila to, čo rok predtým načala. To čo namrzlo pred rokom zamrzlo väčšinou až po zem a niečo potom ešte vyrašilo v lete, niečo už ani nie.
Ľudia sa na mňa často obracajú s radou a posťažujú sa, preto to viem. Väčšine ľudí čo poznám Hurmi kaki vlani naozaj zamrzli, niektorí to potom vzdali úplne a zanevreli na toto úžasné ovocie a to je škoda. Pretože tie stromy na dobrých miestach alebo s dobrou starostlivosťou minulú zimu prežili a niektoré dokonca trochu aj zarodili.
Táto zima ktorú práve zažívame a ešte neskončila bude ešte horšia než tie predchádzajúce. Figi vymrznú úplne všetky a niektoré už ani neobrašia, hoci väčšina áno. Kaki budú všetky Talianské, Bulharské, Japonské a citlivejšie odrody či v menej vhodných podmienkach a zle zateplené či dokonca vôbec nezateplené vymrznuté či namrznuté až do staršieho dreva a úroda slabá alebo žiadna.
Iste staré stromy, ktoré už zažili mnoho zím sú otužilejšie a najmä ak prežili napríklad 15 - 40 rokov tak majú takú polohu, že sa asi dožijú až do 100 a možno aj viac. Ebenovníky sa v Číne dožívajú aj 400 rokov. V Európe sa pestujú len približne 100 rokov, na slovensku sa začali pestovať len pred asi 50 rokmi, takže tu tak staré stromy zatiaľ nemôžeme mať...
Preto keď niekto skúsi, väčšinou nemusí byť úspešní, ak nedodrží určité pravidlá ktoré ak podcení dlhodobo v pestovaní úspešný nebude.
Hurmi kaki síce netreba v našich podmienkach postrekovať, čím ušetríme svoj čas a peniažky za postreky, na druhej strane nesmieme zanedbať strihanie a zateplovanie a najmä výber toho správneho miesta vysadenia. Idealne v blízkosti väčšej nádrže, či rieky. Napríklad Dunaj, Hron, Váh, Nitra a podobne. Alebo veľká priehrada, či štrkovisko. Ak nemáte nič také v blízkosti nezúfajte, aj malé záradné jazierko je lepšie ako nič a ak ani to, tak niekoľko sudov s vodou si môže dovoliť každý. Ak nemáte sklaník, tak zhlobiť si nejaký zo starých vyradených okien zadarmo nie je až tak ťažké. Prípadne fólia nie je tiež tak drahá a ak nie je k dispozícii južná strana domu či múriku najlepšie v uzavretom meste, či aspoň obci, tak aj fólia je lepšie ako nič...
Nuž a pre tých čo sa nechcú zaťažovať s chúlostivejšími najšpičkovejšími veľkoplodými odrodami.
Alebo sa nachádzajú v horších klimaticky lokalitách, sú k dispozícii aj odrody ktoré sú dostatočne otužilé aby sa dali pestovať aj v horských podmienkach pri vyššej nadmorskej výške a bez zateplovania pretože znesú niektoré až -35.
Plody sú síce o niečo menšie, ale zasa ich je viacej a chuťovo sú trochu iné. Sú však ľudia ktorým chutia viacej ako klasické Kaki. Preto majú veľkú budúcnosť a časom budú určite ako vinikajúce ovocie so zdravotne nenahraditeľnými účinkami veľmi rozšírené najmä v domácich záhradkách ako spestrenie k našim jabĺčkam a hruškám.

Ešte aby som doplnil informácie k pestovaniu Costaty. Daný pestovateľ je z oblasti http://hu.wikipedia.org/w/index.php?...20070521221607, takže je to južnejšie. Odporúča podpník D. Lotus (miestny druh) dva-tri ho roky pestovať v kontajnery, po vysadení na trvalé stanovište ho ďalšie dva-tri roky kryť. Potom by strom nemal mať problém. Samozrejme treba zvoliť vhodné stanovište, aby bolo chránené.
Moja otázka znie, aký je rozdiel v odolnosti proti mrazu D. Lotus dajme tomu z Talianska a zo Slovenska?

Pretože na otázku rozdielu mrazuodolnosti z talianska a zo slovenska asi ťažko niekto zodpovedne prakticky urobil výskum, poďme ne to logicky.
Diospyros Lotus sa množí výhradne semenom. Mrazuodolnosť je u určitého druhu daná nejakým rozpätím. Toto sa v populácii jedincov príliš nelíši za normálnych okolností. Lotusy k nám boli prinesené ako semená a u nás sa vyskytuje prvá až 5 generácia maximálne, pričom generačný interval je u lotusu pomerne krátky. Už 6 ročný strom je schopný mať semená. Tieto veľmi radi pojedajú vtáky a svojim trusom roznášajú po okolí. Na vlhkých miestach potom lotusové semená dobre klíčia, takže sú schopné sa takto pomnožiť a dostať nečakane aj na relatívne vzdialenejšie miesta. Nie je síce typickým inváznym druhom, našiel som však takto "visiate semenáčiky na niekoľkých miestach.
Vráťme sa však k tým niekoľkým generáciám Diospyros Lotus na Slovensku. Je to príliš krátko aby mohli mať genetický dopad na mrazuodolnosť. Ak aj teda Slolenský Lotus bude odolnejší od Talianskeho, nebude to celkom isto výrazný rozdiel, skôr sa prikláňam k názoru že roziel nebude vôbec židny, ale ako dôkaz by musel byť pokus.
Tak napríklad takýto pokus som urobil pri gréckych mandliach a tam môžem potvrdiť na základe dôkazov a praktických skúseností, že grecke mandle sú výrazne citlivejšie na mráz ako semenáče. Tam kde naše mandle nikdy nevymrznú a rastú bez problémov, tu by som chcel povedať, že sa mi javia ako menej chúlostivé než broskyne dokonca! Tak na rovnakom mieste grécke mandle všetky pravidelne namŕzajú, občas niektoré dokonca vymrznú úplne...
Toto si však vysvetľujem mnohými generáciami, ktoré majú naše "Zoborské" mandle už za sebou a preto získali tak dobrú odolnosť...
Počul som však že virginiany sú v tomto na tom horšie. Údajne existujú takzvané južné Diospyros Virginiana, ktoré sú ešte dokonca chúlostivejšie než Lotus a potom severské Virginiany, ktoré sú naopak výraznejšie odolné voči mrazu.
Takže ani podpník virginiany, pokiaľ neviete aká virginiana to je nemusí byť hneď výhra...

Takže ja mám na virginiane 3 odrody-3 stromčeky,druhý rok,bez krytia,zatiaľ
živé...max. -18 minulý rok a aj tento,uvidím,či vydržali...tiež mám Tipo dovezené z Chorvátska,zasadené minulé leto von na nechránenú polohu,ale zakryl som ho,takže neviem,ale stálo pár šupov tak na pokusy fain.Je štepený
do nejakého "chorvátskeho" semenáča,predpokladám lotus
A mám 1 ks Rossijanka na lotuse a Nikita Gift na lotuse,bez krytia tiež druhý rok a mal som dokonca úrodu na každej po 2 ks Zatiaľ o.k. ale ak príde
"Mrázik" tak asi zaplačem,ale do toho rizika idem. Budem za to aby Ukrajinu
zobrali do EU potom mi pošlú stromky ako mi poslali z Bulharska a nik nerobil z toho vedu...

Nuž tiež ma to zaujalo, gúglil som čo sa dalo, dokonca s kamarátom, ktorí je rodený Bulhar, ale vygúglil som len stránky, kde mali vypredané a ani nedebatovali a potom nejaký "Rozsadnik" ale neboli vôbec ochotný, hoci priateľ s nimi dokonca telefonoval a ak by aj poslali tak len v rámci Bulharska a o tom, že by to poslali na Slovensko nemohlo byť ani reči...
Nesľubujem si však od toho i tak veľa, pretože priateľ Bulhar, ktorý bol v Bulharsku si minulí rok doniesol od tiaľ asi 12 stromčekov, vydržal mu však iba jeden, ktorý má ukrytý v pivnici. Mali mimoriadne mizerné korene a preto 7 mu ani vôbec nevyrašilo a zvyšné len živorili až do jesene. Bol som pozrieť teraz k nemu na zahradu a je na nich už vidno že vymrzli aj tie čo minulé leto niečo vyhnali a to ich má tu v teplej oblasti, chránené chatou od severu, v zastavanom území obce. Akurát tá čo ju má vo veľkom kvetináči a bola od začiatku najsilnejšia v pivnici asi prežije.
Preto opatrne, hoci sú aj lacné tie Bulharské stromky. Z 12 kusov po 5,5 € to je 66€ plus doprava či cesta... Za jeden prežitý stromček je to aj dosť.
Treba s nimi zobchádzať opatrne a prvým rokom určite nesadiť hneď do voľnej pôdy, aby ste nedopadli ako môj známy.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že by sa mi asi oplatilo z komerčného hľadiska proste vo väčšom nakúpiť v Bulharsku a nosiť a predávať za dvojnásobnú cenu, keď si však v praxi spočítam negatíva... Stromy sú voľnokorenné s mizernou koreňovou sústavou. Takmer žiadne vlásočnicové korene, iba niekoľko hrubých na krátko odoraných. Takéto sa dajú sadiť jadroviny, pretože majú veľkú regeneračnú schopnosť rany sa pekne zacelia a nevymŕzajú tak ľahko, ale Diospyros je ebenovník. Podstatne horšie regeneruje a na väčších ranách omrzá. Ak by som mal šťastie a polovica by prežila a vyrašila, potom by som bol pri nákupe spolu s dopravou povedzme na 12€ za živý kus a mal by som síce celkom pekné kolíky s mizernými koreňmi zošokované a cenovo by som bol aj tak drahý ak by som chcel aby sa mi to oplatilo.
Nejde však o to. Chcel som iba zistiť nejaké zaujímavé odrody z Bulharska do zbierky a na testovanie. I tu som však bol sklamaný, keď mi nevedeli povedať Bulhari akú odrodu vlastne predávajú a to sa s nimi rozprával Bulhar v ich rodnej reči.
Urobil som v posledných 2 rokoch tiež chybu, keď som vysadil lotusové podpníky do voľnej pôdy a naočkoval ich. V prvom roku mi vyrástli asi 1,5 m, niektoré aj viac. Potom som ich presadil opatrne do kvetináčov, pričom som sa samozrejme nevyhol osekaniu koreňov. Stromky väčšinou síce prežili, pretože som ich mohol presádzať hneď, a netrmácal ich cez celú Európu, ale i tak sa zošokovali a minulé leto mali mizerné prírastky. Do voľnej pôdy som sa neodvážil ich ani sadiť.
Viac krát takú chybu neurobím. Nie som na to hrdý, ale ak som urobil túto chybu aspoň sa poučím a kľudne to zverejním aj na tomto fóre... Možno si tiež niekto vezme ponaučenie. Je lacnejšie sa učiť na cudzích chybách.
Vypomstilo sa mi to, keď som ich šiel minulý týždeň predať odberateľovi do Bratislavi a on ich odmietol, hoci mal predtým o ne záujem, pretože sa mu nepáčilo, že kvetináč nie je dobre obrastený koreňmi. Bol to skúsený záhrdník a nie blondínka a ja som mu musel dať za pravdu. Chcel ale odomňa, aby som mu v máji dodal trojnásobný počet radšej menších ale od začiatku kvetináčovaných stromčekov s bohatou koreňovou sústavou, veľkou vitalitou, ktoré budem len teraz štepiť. Tieto stromky, nezošokované presadením, keď si ich niekto kúpy a vysadí do voľnej pôdy a bude dobre zavlažovať a hnojiť, tak budú mať 1,5 - 2 m prírastky hneď za prvé leto a behom ďalšieho roka dvoch už budú aj rodiť.
Vidíte ten rozdiel? Pri Hurmi kaki, je zásadný rast vo voľnej pôde. Vo voľnej pôde preto rastú až možno 10x lepšie ako v kvetináčku. Ako čerešňa ktorá vyrastie za 3 roky na pomerne veľký strom ale ak ju budete pestovať v kvetináčku môže z nej byť bonsai, i ten ak však dáte do voľnej pôdy začne rýchlo bujne rásť.
Takže mám k dispozícii 2 varianty :
1.
Stromy, podpníky, ktoré boli vysadené do voľnej pôdy a po roku na jar zaočkované.
Pri závlahe vo voľnej pôde v dobrých podmienkach na podpníku Lotus skutočne urobia ročne 1,5 až 2m prírastky za prvé leto, pretože všetku silu dajú do jediného ušľachtilého letorastu.
Tieto pekné bujne rastúce zdravé stromky boli presadené do kvetináčov, aby boli ponúkané na predaj. Výpad bol väčší než u iných druhov, sú jednoducho citlivejšie na presadenie než klasické jablone napríklad. Všetky sa zošokovali ale väčšina vyrašila a živorila v kvetináčoch. Prírastky sú samozrejme mizerné, ale výšku ktorú dosiahli keď rástli vo voľnej pôde im už nikto nevezme. "Blondínkam" sa preto páčia lebo sú veľké a koreň nie je podstatný veď ho i tak nikto nevidí...

Myslím si a poľa pokusu môjho Bulharského kamaráta to mám potvrdené, že stromčeky prinesené ako voľnokorenné z Bulharska je to podobné. Tie ktoré vysadil hneď do voľnej pôdy neprežili a ten ktorý je v kvetináči sa trápi... Voľnokorenný diospyros pri následnom presadení prudko zastaví tento bujný rast. Stromček s výrazne poškodenými koreňmi je rád ak vôbec prežije. Je síce veľký ale má nepomerne malú koreňovú sústavu a z tohoto šoku sa nezotaví buď to vôbec alebo až po niekoľkých rokoch. Iste budú aj výnimky ale vo všeobecnosti to iste platí.

2.
Pri stromčekoch rastúcich od začiatku v zakoreňovačoch - kvetináčoch pred presadením nikdy nie je možné dosiahnuť rovnakú veľkosť ako pri rovnako starých stromčekoch rastúcich vo voľnej pôde...
Majú však úplne inú koreňovú sústavu - veľa vlásočnicových koreňov - vysokú vytalitu. Majú možno len 15cm, možno 50-70 cm ale obrovskú vitalitu a schopnosť po presadení nezošokovať, pretože korene nie sú vôbec poškodené ale rastú už v prvom roku ako delo! Sú schopné urobiť už v tomto roku prírastok do 2 metrov, pokiaľ bude ponechaný len jeden výhon a budú dobre zalievané a hnojené samozrejme.

Mne ako pestovateľovi by mohlo byť jedno, ktorý typ rastlín predám. Či veľké s mizerným rastom, hoci teda aspoň rok kvetináčované a nie voľnokorenné, takže s vysokou pravdepodobnosťou že prežijú aspoň do prvej zimy a ďalej je to už na pestovateľovi ako sa o ne postará, alebo síce malé s vysokou vitalitou a perspektívou rastu nikdy nepresadzované a nepoškodenou koreňovou sústavou.
Viac roboty mám síce s tou malou paradoxne pretože ju musím udržať pri živote v kvetináči čo je ťažšie než tak urobiť vo voľnej pôde v lete. V zime naopak keďže je preskladnená v pivnici nenamrzne, čo by hrozilo pri tých vo voľnej pôde. I tie sú však zabalené a chránené, takže v tom to nie je.
Predávajú sa za rovnakú cenu a boli by ste prekvapení koľko ľudí napriek tomuto vysvetleniu siahne po tých veľkých...
A to sa hovorí že blondínky sú na vymretie...
V každom prípade oba smery sú možné a dokonca je možné kúpiť aj z Buľharska prostokorenné. Možno prežijú...
Viem že tých pár mojich oponentov sa pokúsi s z tohoto urobiť zasa srandu alebo to otočiť na to, že chcem haniť "konkurenciu" z Bulharska ale kto vníma obsah toho čo som tu uviedol isto pochopí že som sa snažil hlavne objektívne zhodnotiť fakty a skúsenosti. Vraví sa že dobrá rada nad zlato. Ale vraví sa aj že komu nie je rady tomu nie je pomoci. Sú ľudia ktorí síce už vyrástli ale ako malé deti sa musia sami popáliť aby pochopili že je to fakt horúce. Ja sám som niekedy taký a ako neveriaci Tomáš skúšam veci aby som sa poučil na vlastných chybách, takže mám pre to pochopenie. Ak tu píšem o svojich skúsenostiach, tak nie preto, aby som bol dôležitý či chcel poučovať. Nejde mi o to aby som mal vždy pravdu. Ak väčšinou dnes už naozaj mám pravdu, tak je to len preto, že som ju veľa krát predtým nemal a veľa krát som sa už popálil a poučil a nemám problém si to aj priznať.

No milas, ideš... . Asi by sme mali počakať na skúsenosti Milasa s tými jeho bulharmi. On ich aj tak zasadil do kontajnerov, a keď sa o ne stará (zálievka, zazimovanie) určite sa chytia. Asi šlo o mladé rastliny za naozaj dobrú cenu,a kedže potrebuje testovať určite sa mu to oplatí. Ja by som to zo dva roky nechal v kontajneroch (kontajner v nasledovnom roku zväčšiť), zosilnejú a môžu ísť na záhradu. Všade sa odporúča vysádzať na trvalé miesto až dva-tri ročné silné rastliny a nie nejaké špáratká, ktoré kvalitne premrznú.
Neviem wabi, aké veľlké sú tie tvoje malé Hurmikaki. Ak majú 30 -40 cm, od jari do jesene narastú tých 1,5 m (čo sa mi nezdá, lebo potrebujú zväčšiť aj koreňový systém) tak to drevo bohvieako nevyzreje a v zime môže pekne namrznúť. Myslím si, že na to konečné miesto by mal ísť stromček aj s nejakým starším drevom (2-3 staré kostrové konáre a kmeň), ktoré odolá hlavne prvej kritickej zime. Vek dreva je pri hurmikaki asi alfa a omega úspechu.

Nuž určite je to tak. Vek dreva je dôležitý a vek rastliny iste tiež. Hurmi kaki však v kvetináči naozaj nerastie dobre a už vôbec nie keď bolo presadené z voľnej pôdy.
Miesto kde sa má Kaki vysadiť však musí byť ako som už písal s výnimočnou mikroklímou v intraviláne medzi nezateplenými budovami na južnom slovensku, chránené od severu a pred vetrami a ešte aj zateplovať, obalovať a chrániť minimálne aspoň prvé roky... Alebo v studenom skleníku, či foliovníku...
Inak je to len experiment a s najväčšou pravdepodobnosťou neuspešný a hoci by malo drevo aj 10 rokov, veľa to nepomôže...
Jedného dňa príde zima... a otázka je nie či príde, ale kedy príde tá osudová zima. Staré stromy vydržia nielen preto, že majú staré odolnejšie drevo ale hlavne že majú takú polohu že sa moli stať starými a preto sa stanú ešte staršími, keďže nevymrzli doposiaľ nevymrznú ani v budúcnosti tak ľahko. Zatiaľ čo nové stromy musia mať to svoje dobré miesto a ak ho nedostanú pravdepodobne im nepomôže ani to, že boli niekoľko rokov dusené v kvetináči.
Inak: Čím je stromček Kaki starší, tým je pravdepodobné že bude ešte starší aj v budúcnosti a prežije mnoho a mnoho rokov... nie je pritom tak dôležité, či je to odroda z Bulharska, Japonska, Slovenský semenáč, či Talianská či Rakúska. Rozdiely v odolnosti voči mrazu medzi nimi iste sú ale neveľké.
Naopak ak vám stromček nevydržal na jednom mieste, neznamená to že vo vašej záhrade sa nedá tento druh či odroda pestovať. Na základe jedného pokusu sa nedá zovšeobecňovať. Ak zmeníte podmienky, vysadíte ho možno len o 20 m ďalej nájdete chránené miesto, či lepšie zateplíte, ostriháte, vysadíte starší a všetko môže byť zrazu inak.
Jedine hybridné krížence a Virginiany má význam pestovať aj bez hore uvedených opatrení...
Mám niekoľko sto kvetináčovaných Diospyrosov a pozorujem aj tie čo sú vysadené vo voľnej pôde na rôznych miestach takže to čo píšem nemám odskúšané na jednom kuse vo svojej záhradke a na 2 u suseda.
Prvé kaki som si kúpil pred 23 rokmi "Dunaj" a žije doteraz hoci nie u mňa...

Tak takáto zásielka mi prišla z "bulgárie" Nejedná sa o hurmi,ale o veľkoplodé driene ,odrody ake tu nekúpite,teda bežne nie...
Podotýkam ja to ďalej nepredávam a ani nemienim
to nechám na iných....pre mňa a mojich kámošov sa to oplatí a bulhar nie je idiot,aby mi poslal stromky,ktoré sa nechytia
Poslal to v sobotu a v stredu som to mal na pošte. Mal som číslo balíka a sledoval som jeho trasu.Niekde som písal,že máme demokraciu a každý si
spraví ako chce.Buď za 18 eur v Blave,za 15 v Nitre za 10 vo Veselom,alebo za 5 takto .


Hurmi zásielka minulá jeseň

Tak sa mi zdá,že ten posledný príspevok to tu nejako uspal...

Musím skočiť za pánom Tomanovom aby som nafotil tie jeho nepodarené ebenovníky z Bulharska. Telefonicky mi to schválil, pretože sám je z toho rozhorčený...
Ma aj driene aj ja som si z nich vzal hoci to nie sú tie "Bulharské z Bratislavy"
Driene mali naozaj dobré korene aj u neho tak ako je na fotke.
Kaki však nemali žiadne vlásočnicové korene, tak ako som už napísal mali korene mimoriadne mizerné a prežila mu z 12 len jedna.
Dostanem sa k tomu až v utorok. Fakt že foto ukáže najlepšie aké predávajú Bulhary Hurmi kaki...
Kupoval to u Elit Rozsadnik z Petriča, pravdepodobne dodáva do celého Bulharska, lebo na internete je všade.
Ak je cena bulharských Kaki štvrtinová tak kvalita je zrejme ešte horšia.
Hoci driene sú v poriadku, ale tie nie sú ani tak náročné ako kaki a vydržia neporovnateľne viac.

Aj toto bolo odtiaľ..Na základe tohoto som išiel "bulharskou cestou".Podotýkam iba,že veľa vecí sa nechytí aj u nás kúpených...

Čo sa týka dovozu rastlín,tak v Bulharsku ,Chorvátsku,Slovinsku sú desiatky záhradných centier a stovky samostatných záhradníkov-ovocinárov.Takže kto je na dovolenke autom a prechádza tymito krajinami a má
záujem si priviesť rastlinku,je to na ńom.Ja len toľko,že je to tam lacnejšie.Polemizovať o odrode, mrazuvzdornosti,
podpníku atď,nechcem.Je to o cene.U nás sa záhradné centrá a ich ceny dajú zrovnávať s cenami na "západe".
Tiež naši politici stále melú o rozdielnych cenách a ako sa musíme vyrovnať s tými západnými,ale o platoch nikdy
nemelú.Dám otázku..Môže si dovoliť dať 33 eur za rastlinku Costaty /http://www.klivia.com/netradicne-ovocie/cennik-netradicne-ovocie/ priemerne zarábajúci človek ,živiteľ 3-člennej rodiny???

Tak veru všetko je to o ceneFotka sa mi zdá známa,kúsok za riekou Morava a cena oproti klivia polovičná
V lete ma na Istrii tiež zaujímali asimíny a tomely tak som tak kúpil nejaké rastliny Tipo po 30 kún,jasné,že by u mňa zmrzli no nekúp to za tie prachyRastliny kontajnerované,výška cez 120cm-fantázia
Ano ceny sú u nás svetové alebo ešte vyššie ale z tým mi nespravíme nič,leda sa presťahovať

Je to začarovaný kruh. Nedá sa žiť u nás a predávať za bulharské ceny. Pretože aj všetko ostatné je u nás drahšie približne v rovnakom pomere. Na druhej strane aj v chladnejších Slovenských pomeroch robíme neporovnateľne lepšiu kvalitu sadeníc. Drahší je však aj benzín a pritom v porovnaní s okolitými krajinami nie je o nič lepší ale je drahší. Všetko je drahšie a Slovák jednoducho zaplatí, ale dokedy nás bude tento systém takto žmíkať? To je ale skôr do politickej rubriky než k stromkom.

-čo by sa nedalo wabi.V zdravotníctve to tak beží už roky.Až na tie miliony ečok dlhov je všetko v poriadku.
Ale vážne-ako často presádzate tie Hurmi Kaki?Treba každý rok?Ako s hnojením?

Každý rok trošku zväčším kvetinač-alebo stavebný kýbeľ a potom po 4-om roku ho bachnem von.Prevlekat 50 kg opachu do pivnice nemienim :-))))