Síce si v téme "dieťa po 40-tke", ale ved ty más este kopec času do tohto veku. aj ked po 35 - 36.veku ženu čakajú viac vyšetrenia v tehotenstve, tak nevidím dôvod, prečo nie? Ak si sa vysporiadala so stratou dieťatka a chceš dalšie dieťatko, tak ak ti to dovoľuje zdravotný stav, nemusíš mať obavy. ved kto neskúša nič, tak nič ani nedosiahne...držím palce, aby to dopadlo dobre. a to, čo si písala o úver a pod., tak v dnešnej dobe je málo rodín, ktoré nemajú úvery či iné podlžnosti....tuším dnes je taká doba, kde sa človek ženie a uháňa vopred, snaží sa z celých síl bojovať a zabezpečovať rodinu...nemusíš sa báť toho, že manžel je už dedo či to zvládne....veľa štatistík existuje práve o tom, že čím starší muž-otec, tým je to príjemnejšie....prajem veľa šťastia...katka
veronkaj prečítala som si tému a gratulujem všetkým mamičkám
ale prosím mám otázku dáte názor aj mne???
mám o mesiac 38 a teraz už manžel o mesiac 44, máme veľmi vysoký úver ešte 15 rokov,
ja mám dieťa z prvého manželstva - 14 ročnú a manžel dve deti dospelé, dcéra už má teraz miminko takže manžel je čerstvý dedko a syn má 21 povahu urazeného pubertiaka a býva s nami. Na syna je manžel veľmi upatý, všetko mu dovolí , všetko mu prejde a robí si čo chce, nemusí nič robiť ani prispievať a akýkolvek pokus to zmeniť je riadnou hádkou a proste v tomto manžel neustúpi.
bývame už vyše roka spolu teraz sme mali svadbu a po dlhom rozhodovaní sme čakali dieťa o ktoré sme prišli pred necelým mesiacom potratom v 7 tt. teraz sa o tom či sa budeme snažiť o dieťa ešte manžel nechce rozprávať lebo sa bál čo sa mi stane a teraz už ako dedo sa cíti o to viac starý a bojí sa ako zvládneme úver a všetko, mám síce ja svoj malý byt len garzonku ale tú predať nechcem práve pre povahu jeho syna, a potom už by som ak by sa niečo stalo nemala kam ísť, mám síce od manžela darovacou zmluvou pol domu a spolu splácame úver aj účty ale bojí sa.
Ja som už prišla o dieťa aj predtým pri mimom. tehot takže je tam menšia šanca zostať tehotná a teraz potratom, ale veľmi túžim po dieťatku aj ked mám obavy ako to zvládneme a čo potom s prácou lebo tam sa už nebudem môcť vrátit a pod.
čo by ste robili vy,? alebo aký máte na to názor???
ďakujem