prikladám porovnanie práce na pracovnú zmluvu a práce na živnosť.
Daňová optimalizácia: Práca na živnosť môže byť výhodná pre obe strany
Možnosť pracovať pre zamestnávateľa na živnosť bola v čase predošlej verzie Zákonníka práce pre neznalých strašiakom. V čase krízy a súvisiacich úsporných opatrení firiem, je táto forma práce opäť aktuálna. Ukážeme si, že môže mať aj nesporné výhody, a to nielen pre zamestnávateľa.
[hore]Výhody pre zamestnávateľa
Na prvom mieste sa ako beneficient vždy uvádza
zamestnávateľ. V poriadku, zhrňme si, prečo je zbavenie sa zamestnanca nesporným plus:
- Výrazná úspora na odvodoch do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne - zamestnávateľ platí z vlastného vrecka poistné vo výške viac než 35 % z hrubej mzdy každého zamestnanca.
- nižšia administratívna záťaž pri spracovávaní miezd a vedení personálnej agendy – po prechode na zmluvný vzťah sa zamestnávateľ, po novom zadávateľ resp. objednávateľ, nemusí starať o evidenciu mzdových listov, spracovanie miezd, dôchodkovú evidenciu, zápočtové listy, pracovnú neschopnosť, ročné zúčtovanie dane či ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, dochádzku, dovolenku a pod.
- Firma už nemusí za zamestnanca prispievať do sociálneho fondu
- Firma nie je povinná prispievať zamestnancovi na stravu
- Firma nie je povinná platiť dávky pri pracovnej neschopnosti zamestnanca (prvých 10 dní)
- Firma nie je povinná platiť zamestnancovi dovolenku.
[hore]Výhody pre zamestnanca
Čo môže vyťažiť z práce na živnosť pracovník – po novom živnostník, resp. zhotoviteľ?
- Náklady – zamestnanec platí daň z príjmov zo svojho príjmu zníženého len o odvod y. Samostatne zárobkovo činná osoba si však na rozdiel od zamestnanca môže uplatniť aj iné výdavky a daň zaplatí len z rozdielu medzi príjmami a týmito výdavkami. A tu má dokonca dve možnosti – buď si uplatní výdavky, ktoré mu skutočne v súvislosti s prácou vznikli (materiál, tovar, réžia, odvody atď.), alebo, ak ich nemá veľa, môže si od svojich príjmov odpočítať 40% plus zaplatené odvody.
- Poistné do zdravotnej poisťovne – sadzba poistného na zdravotné poistenie je v prípade živnostníka síce o 10 % percent vyššia (14 %), neplatí ich z celého svojho príjmu, ale len z príjmu zníženého o výdavky (viď bod 1) a dokonca z polovice tejto sumy. V niektorých prípadoch mu tak celkovo môže vyjsť nižšie odvodové zaťaženie.
- Poistné do sociálnej poisťovne – výpočet je rovnaký ako v prípade zdravotného poistenia, ale sadzba v percentuálnom vyjadrení nemilosrdnejšia – 30,4 %. Čo je však výhodou, je, že živnostník platí sociálne poistenie za daný rok až od júla (so splatnosťou v auguste) nasledujúceho roka! Teda ak niekto začal podnikať 1.1.2009, prvýkrát musí poistné zaplatiť do 8. augusta 2010 – teda až po roku a pol takejto „amnestie“. Okrem toho „praktici“ vedia niekoľko trikov, ako vysoké sociálne poistné neplatiť vôbec – o tom možno niekedy v ďalších pokračovaniach.
- Pracovný čas – pracovný čas zamestnanca ohraničuje Zákonník práce počtom hodín na deň či týždeň. Väčšine zamestnávateľov toto vymedzenie vyhovuje. SZČO žiadny právny predpis neupravuje, kedy má pracovať - dôležitý je len výsledok práce či výkon. Táto možnosť však v podstate závisí aj na dohode medzi objednávateľom a jeho SZČO – v niektorých prípadoch firma môže pracovný čas zmluvne dohodnúť.
Živnostník môže dosiahnuť vyšší čistý príjem než rovnako zarábajúci zamestnanec [hore]Príklad: Živnostník vs. zamestnanec
Pán Alojz pracuje ako zamestnanec s hrubým mesačným príjmom 700 EUR. Pán Ladislav má rovnaký plat, ale na základe zmluvy medzi firmou a ním ako SZČO. Prvý rok platí minimálne preddavky na zdravotné poistenie, v druhom roku sa stáva platiteľom sociálneho poistenia – tiež v minimálnej výške. Kto z nich môže mať za daných okolností vyšší ročný príjem?
<TABLE class=table1 cellSpacing=0><THEAD><TR><TH>Pán Alojz - zamestnanec</TH><TH> </TH></TR></THEAD><TBODY><TR><TD vAlign=top>Hrubý mesačný príjem:
</TD><TD vAlign=top>700 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Odvody 13,4%:
</TD><TD vAlign=top>93,8 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Nezdaniteľná časť (mesačne):
</TD><TD vAlign=top>335,47 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Daň (19% zo základu 700 – 93,8 – 335,47 = 270,73):
</TD><TD vAlign=top>51,43 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Čistý mesačný príjem:
</TD><TD vAlign=top>554,77 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>
Čistý ročný príjem:
</TD><TD vAlign=top>
6 657,24 EUR
</TD></TR></TBODY></TABLE>
Pán Ladislav pracuje pre zamestnávateľa na základe dodávateľskej zmluvy (vo variante 1 zatiaľ nemusí platiť odvody do SP, vo variante 2. musí platiť)
<TABLE class=table1 cellSpacing=0><THEAD><TR><TH>Ladislav - var. 1. - neplatí odvody do SP</TH><TH> </TH></TR></THEAD><TBODY><TR><TD vAlign=top>Hrubý mesačný príjem:
</TD><TD vAlign=top>700 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Hrubý ročný príjem:
</TD><TD vAlign=top>8 400 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Ročné zdravotné poistné (41,37 x 12):
</TD><TD vAlign=top>496,44 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Paušálne výdavky ročne (40%):
</TD><TD vAlign=top>3 360 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Základ dane:
</TD><TD vAlign=top>4 543,56 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Nezdaniteľná časť:
</TD><TD vAlign=top>4 025,70 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Daň (19% zo základu 4 543,56 - 4 025,70):
</TD><TD vAlign=top>98,39 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>
Čistý ročný príjem:
</TD><TD vAlign=top>
7 805,17 EUR
</TD></TR></TBODY></TABLE>
<TABLE class=table1 cellSpacing=0><THEAD><TR><TH>Pán Ladislav - var. 2 - platí odvody SP</TH><TH> </TH></TR></THEAD><TBODY><TR><TD vAlign=top>Hrubý mesačný príjem:
</TD><TD vAlign=top>700 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Hrubý ročný príjem:
</TD><TD vAlign=top>8 400 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Ročné zdravotné poistné (41,37 x 12):
</TD><TD vAlign=top>496,44 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Ročné sociálne poistné (89,90 x 12):
</TD><TD vAlign=top>1 078,80
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Paušálne výdavky ročne (40%):
</TD><TD vAlign=top>3 360 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Základ dane:
</TD><TD vAlign=top>3 464,76 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Nezdaniteľná časť:
</TD><TD vAlign=top>4 025,70 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>Daň (19% zo základu 3 464,76 - 4 025,70):
</TD><TD vAlign=top>0 EUR
</TD></TR><TR><TD vAlign=top>
Čistý ročný príjem:
</TD><TD vAlign=top>
6 824,76 EUR
</TD></TR></TBODY></TABLE>
Pánu Ladislavovi ostal v oboch prípadoch vyšší čistý príjem, keďže ušetril na celkovom daňovom a odvodovom zaťažení. Z príkladu teda jasne vyplýva, že pri určitých výškach príjmov môže byť
práca na živnosť z daňového a odvodového hľadiska jednoznačne výhodnejšia, a to i v prípade platenia odvodov do Sociálnej poisťovne.
[hore]Nevýhody práce na živnosť
O čo ako živnostník so zmluvným vzťahom oproti zamestnancovi prichádzate?
- príspevok na stravovanie – na druhej strane si však ako SZČO môžete dať do nákladov stravné na odpracovaný deň.
- platenú dovolenku – opäť to však závisí od uhla pohľadu – v množstve zamestnaní čaká na zamestnanca po dovolenke tá jeho „kopa“, ktorú zaňho nik iný neurobí.
- príspevok zo sociálneho fondu – zamestnanec môže niekoľkokrát ročne dostať akýsi príspevok na kultúru, šport či rekreáciu. Patria sem aj rôzne zamestnávateľom organizované spoločenské či teambuldingové podujatia.
- právna ochrana pri ukončení zmluvy – prepustenie zamestnanca pri súčasnom znení Zákonníka práce nie je vôbec jednoduché a to je aj snáď asi najväčším dôvodom, prečo tento vzťah pracovníkom väčšinou vyhovuje. Ukončiť dodávateľskú zmluvu je oveľa jednoduchšie, no aj v nej býva často uvedená výpovedná lehota.
- zložitejšie získanie úverov, najmä hypotéky – tým, že klient nemá trvalé zamestnanie, vníma ho banka ako rizikovejšieho. Situáciu sťažuje aj to, že živnostník ručí za všetky dlhy celým svojim majetkom.
- rôzne ďalšie benefity nad rámec zákona .
Všetky uvedené benefity zamestnancov však skutočne závisia od dohody – často môžu ostať podobné alebo aj takmer rovnaké i pre živnostníka.
Ako vidno, výhodnosť či nevýhodnosť práce na dodávateľskú zmluvu závisí skutočne od pohľadu na vec. V mnohých prípadoch sa môže takáto forma práce stať výhodnou pre obe strany. A pre konkrétneho zamestnanca, resp. živnostníka, dokonca spôsobom daňovej optimalizácie.
V praxi sa vyskytujú aj prípady, keď zamestnanec požiada o zvýšenie platu a zamestnávateľ mu nemôže vyhovieť, ponúkne mu však vyplácanie superhrubej mzdy (hrubá mzdy + odvody platené zamestnávateľom 35%) na živnosť. V našom prípade pri hrubej mzde 700 eur, by tak živnostník získal v hrubom približne 945 eur. To je už záležitosť vyjednávacej pozície zamestnanca a ekonomickej sily zamestnávateľa.