Právo prechodu cez dvory si zvyčajne dávajú susedia navzájom, ak nie je (spoločný) dvor v spoluvlastníctve. Zvyčajne sú to pri ulici dva domy za sebou s dvormi ako priľahlými pozemkami a záhradami za domami. Za záhradami býva tiež prístupová cesta k obom záhradám. Po dvoroch chodí zadný sused na ulicu a predný do záhrady. Takíto susedia (ak nie sú spoluvlastníkmi dvora), zriadujú si navzájom vecné bremená ako práva prechodu a prejazdu. Sú to vecné bremená spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, pri zmene vlastníctva prechádzajú na nového majiteľa alebo majiteľov. Druhý typ vecných bremien sú osobnostné, ktoré zaniknú ak tej osobe už nepatria.
Užívanie cudzieho pozemku bez právneho dôvodu zakladá bezdôvodné obohatenie, vydať sa má všetko o čo sa obohatil, ale môže vzniesť námietku premlčania 3 roky.
Ak nikto z predchádzajúcich vlastníkov nezriadil zmluvu o práve prechodu cez dvor, ak o tom nerozhodol ani žiaden orgán, v tomto prípade by mohol rozhodovať o tom súd podľa § 151o ods.3 - to by ale sused musel dokázať, že sa nielenže nemôže dostať k stavbe po svojom pozemku, ale to že sa k nej môže dostať len po tvojom pozemku. Taký dôkaz by si mu musel vyvrátiť, napr. aj vyjadrením obce, znaleckým posudkom a pod.
Ak o tom nie je listinný dôkaz, mohol by možno ešte nadobudnúť výkon práva vydržaním : ak 10 rokov užíval toto právo v presvedčení, že mu patrí (§ 151o obč.z). To by musel dokazovať dobrú vieru.
Obecná cesta je cestou, ale tvoj dvor by sa ňou stal len po rozhodnutí súdu. Nestačia zvyky: donedávna bývali dvory po dedinách otvorené, ale aj po meste polo veľa podchodov, neuzamknutých prechodov, takmer žiadne ploty. Teraz sa každý ohrádza a zamyká - vieme prečo. Aj ty vieš, prečo sa treba ohradiť a susedovi dovoliť len to, čo ti § 127 prikazuje.
§ 151o
Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.