Z tvojho príspevku cítiť únavu a bezradnosť...
Je pekné, že si sa podujala na takú neľahkú úlohu, ale verím , že to nie je jednoduché.
Veď aj "bežne"pracujúci človek si potrebuje oddýchnuť od povinností, zrelaxovať a načerpať sily.
Nepíšeš, koľko dlho už starkých opatruješ, ani aké veľké máš deti, či chodíš aj do práce, aj či si občas dopraješ nejaký ten deň voľna....
Určite by Ti prospelo, keby ťa občas niekto z rodiny zastúpil " na plný úväzok" aby si si mohla riadne oddýchnuť a vypadnúť na chvíľu z domu. Možno vaše deti, ak sú už väčšie, možno ostatná rodina, ak muž má ešte nejakých súrodencov.
Aj ked ste sa podujali doopatrovať starkých, preto že Vám darovali bývanie, neznamená to, že musíš automaticky doopatrovať celú širokú rodinu.
Aj Ty máš právo na svoj život, na oddych, na dovolenku s deťmi, či iné radosti. Bolo by sebecké to žiadať od Teba, aby si celý život zasvätila iba opatere o ostatnú rodinu.
Mysli aj na seba, na svoje deti a na svoje zdravie.
Ak sa nedá opatera o ostatných členov rozdeliť medzi širšiu rodinu, navrhnite svokrovcom nejaký ten penzión pre seniorov, s tým , že si ich budete brávať napr. na víkend. To by bolo asi férové pre obe strany, možno na to pristanú...
Držím palce a daj vedieť