Želám Vám všetkým pekný deň.
Nevedela som, kam zaradiť túto tému, nakoniec som sa rozhodla pre "Kultúru" pri chápaní kultúry aj ako určitého systému morálno-etických hodnôt a prístupu k týmto hodnotám. Mám citlivú osobnú dilemu a rada by som poznala Vaše názory z hľadiska Vášho cítenia.
Urny mojich zomrelých rodičov sú uložené na cintoríne v obci, kde prežili veľkú časť svojho života. Nie je to ich rodná obec, v ktorej majú pochovaných svojich rodičov, ale sami si ešte za života predplatili urnové miesto v kolumbáriu na tomto cintoríne, aby keď jeden z nich zomrie, ten druhý to nemal ďaleko a mohol každý deň chodiť na cintorín. Teraz, keď od pohrebov rodičov uplynulo už niekoľko rokov, uvažovala som nad tým dať premiestniť urny na cintorín v mieste môjho bydliska, aby som tam mohla chodiť častejšie. Nemáme auto (asi sme jedna z mála rodín, ktorá takúto pre mnohých už samozrejmosť nemá, ja ani nemôžem šoférovať) a trápi ma, že s ohľadom na môj vek, tiež určité zdravotné problémy a vzdialenosť tam nemôžem chodiť tak často, ako by som chcela, ako to cítim.
Čo by ste urobili? Ponechali by ste urny rodičov na cintoríne, ktorý si vybrali, v mieste, kde prežili veľkú časť svojho spoločného života, kde ale nemajú žiadnu žijúcu rodinu, žijúcich priateľov? Alebo by ste dali urny premiestniť, aby ste mohli miesto posledného odpočinku rodičov navštevovať častejšie? Ne-považovali by ste to za neúctu k svojim neb. rodičom? Alebo by ste sa zmierili s tým, že nemôžete chodiť na cintorín tak často, ako by ste chceli, nechali by ste rodičov navždy odpočívať tam, kde si to vybrali a bolo by to pre Vás ich, aj keď nevysloveným, posledným želaním?
Ďakujem za Vaše názory na túto pre mňa veľmi citlivú tému.