Za akých podmienok môžu živnostníci pracovať v Nemecku :
Najmä pre celý rad remeselných živností, uvedených v zákone o regulácii remesiel (Handelsordnung), ako aj v prípade podnikania v oblastiach upravených zvláštnymi predpismi je nevyhnutné povolenie vydávané príslušnými remeselnými komorami (Handwerkskammer) alebo ďalšími združeniami. Na jeho získanie je potrebné preukázať dostatočnú kvalifikáciu. Potvrdenia preukazujúce odbornú spôsobilosť vydávajú pre slovenských podnikateľov odbory živnostenského podnikania krajských úradov. Na ich základe vydajú príslušné nemecké remeselné komory povolenie na podnikanie a zapíšu živnostníka do remeselného registra (Handwerksrolle). Voľné, ako aj mnohé remeselné živnosti si však nevyžadujú zvláštne povolenie a na ich založenie postačí nahlásenie na príslušnom oddelení miestneho úradu (tzv. Gewerbeamt). Táto ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky druhy živností. Na ohlásenie je potrebný identifikačný doklad, potvrdenie o prihlásení na pobyt a príslušné povolenia pri živnostiach, ktoré to vyžadujú. Registračný poplatok sa pohybuje v rozpätí medzi 10 až 40 eur. Miestny úrad následne informuje ďalšie inštitúcie, medzi nimi najmä finančný úrad, priemyselnú a obchodnú komoru, remeselnícku komoru a agentúru práce. Ak chce zamestnávateľ zamestnávať pracovníkov, musí ich do 14 dní od vzniku pracovného pomeru prihlásiť do príslušnej zvolenej miestnej zdravotnej pokladne (AOK – Allgemeine Ortskrankenkasse), ktorá je inkasným strediskom pre väčšinu sociálnych odvodov. Prostredníctvom nich sa uskutoční prevod na príslušné subjekty sociálneho poistenia a zdravotnú poisťovňu. Slovenský podnikateľ môže vykonávať svoje aktivity aj na základe slovenského živnostenského listu, no len vtedy, ak ide o aktivity dočasného charakteru. V prípade dočasného poskytovania služieb je potrebné opatriť živnostenský list takzvanou apostille doložkou vydávanou Odborom živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR, ktorá potvrdzuje platnosť dokumentu v SR. Živnostník môže dočasne poskytovať tieto služby samostatne, v prípade nasadenia vlastného personálu sa použije režim uplatňovaný na vysielanie pracovníkov. Potrebné je taktiež kontaktovať príslušnú miestnu remeselnú komoru a informovať sa o potrebe registrácie alebo povolenia.
Európska legislatíva neumožňuje občanom pohybujúcim sa medzi štátmi Európskej únie z dôvodu výkonu práce, aby si vyberali, v ktorom štáte EÚ budú registrovaní a v ktorom štáte EÚ budú platiť poistné na sociálne zabezpečenie. Ak SZČO, ktorá má bydlisko na Slovensku (má tu rodinu, stabilné bývanie, vracia sa domov za rodinou) a vykonáva svoju činnosť len napr. v Rakúsku, je poistená len v rakúskom systéme sociálneho zabezpečenia a v tomto štáte si môže uplatniť nárok na všetky dávky sociálneho zabezpečenia.
Existujú aj situácie, že SZČO vykonáva činnosť v EÚ a na Slovensku zase inú samostatne zárobkovú činnosť, alebo je na Slovensku zamestnaná. Ak má takáto SZČO bydlisko na Slovensku, Sociálna poisťovňa určí, v ktorom štáte bude platiť príspevky na sociálne zabezpečenie z oboch týchto vykonávaných činností. Európska legislatíva vylučuje, aby ste platili poistné na sociálne zabezpečenie v dvoch štátoch súčasne.