Milí kolegovia ! Strašne sa mi páči, ako sa snažíte poradiť pýtajúcemu a pohašteriť sa medzi sebou o tom, kto má väčšiu pravdu. Až mi srdce trhá, ak by som mal na niekoho poukazovať, že nemá pravdu, keď sa tak snaží. Preto sa to pokúsim napísať, ako najšetrnejšie dokážem, aby som sa nikoho nad mieru nedotkol.
Treba prečítať všetky možnosti a povinnosti, ktoré PÚP ponúkajú. Málokto neupozornený však pritom sám natrafí na § 17, ods.5 PÚP – zaúčtovanie nedokončenej výroby k dňu účtovnej závierky. Pretože tá je uvedená medzi zásobami. Z jej textu však jasne vyplýva, že sa vzťahuje aj na nedokončené služby. Ako príklad sú uvedené služby, napr. architektov, exekútorov. Ak by to nebolo, tak architekt, spracúvajúci napr. územný plán pre mesto za desaťtisíce Eur celý druhý polrok by mohol oddialiť fakturáciu na druhý januárový týždeň a odsunúť si tak nesympaticky vysoký výnos zo základu dane o jeden celý rok. Teda nechať v nákladoch nákupy a osobné náklady za celý druhý polrok a znížiť celé výnosy za toto obdobie. Môže ? Nemôže ... lebo sú tu záväzné pravidlá o účtovaní nedokončených služieb ku dňu závierky na 611. A podľa mňa pod „napr.“ sa vôľa nevôľa sprace aj účtovníctvo, ktorého fakturácia je dohodnutá na 1, 2, až 4 x v roku.
Je pravda, že služba je dodaná po jej ukončení, alebo úhrade vopred. Ale nedokončená výroba je tu na záväzné účtovné spárovanie nákladov PÚ, ku ktorým nemožno pripojiť žiadny výnos bežného roka. Ak fakturujem v PÚ vedenie účtovníctva za 4 Q, začnem ho robiť v polke 11 za 10 a do konca 12 spracujem asi polku 11, teda polku Q prác. Ku dňu účtovnej závierky už poznám aj výšku fakturácie za 4 Q, aj celkové ročné náklady svojho PÚ. K sume polovičnej fakturácie za 4 Q a celoročných výnosov vypočítam trojčlenkou svoje pomerné 1 a pol mesačné vlastné náklady z celoročných a tie zaúčtujem na 121/611 ... a je to. Pomernosť je vždy preukázateľná. Tento zápis rozpustím po otvorení účtovných kníh nového roka „do mínus výnosov“, ako 611/121 a vyfakturujem práce za 4 Q v plnej sume 311/602+343. Účtovanie zachová časovo súvisiace náklady a výnosy v obidvoch rokoch a presne ich účtovne pomenúva a vyčísľuje.
Bolo by podľa mňa skrátením základu dane, alebo uplatnením nákladov, ku ktorým v danom účtovnom období nebol účtovaný žiaden výnos, ak by som tak neurobil ... a považoval povinnosť účtovať akékoľvek výnosy až po dokončení služby, ktorej dokončenie si môžem sám určiť. Na druhej strane vyčíslením svojho výnosu na 385/602 podľa vytvorenej rezervy u klienta, by som si neúnosne pridal k základu dane aj to, čo ešte k 31.12. zdaňovať vôbec nemusím. Teda zložku prác, ako závierku, ktoré budem robiť aj od 1.1. do 31.3 ... a nie vo vlastných nákladoch, ale vo výnosoch, vrátane zložky zisku. Okrem toho nesedí ani 385, lebo je určený na neodberateľské príjmy, ani 602, lebo služba ešte nie je dokončená. Moje účtovanie zachová paritu nákladov a výnosov v obidvoch rokoch a na správnych účtoch.
Je logické, že ak spracúvam niekomu účtovníctvo za celý rok 2009 v 2+3/2010, tak do roku 2009 nepatria žiadne moje výnosy PÚ, ani na 121/611. Patria do času, kedy so spracúvaním mám svoje náklady, nie do času za ktorý niečo niekomu spracúvam. To, že u klienta sa jedná o náklady roku 2009 ešte neznamená, že sa jedná aj u mňa o výnosy roku 2009. V roku 2009 som žiadne práce neodviedol a nemal žiadne náklady. To firma, ktorá vznikla v roku 2010 by výnosy za účtovníctvo 2009 potom musela priznať do roku 2009, kedy ešte ani neexistovala.
Ja sebe PÚ nevediem, ale keby som viedol, tak postupujem tak, ako som opísal. Vediem JÚ, ale tam do riadku 07 VMZ inventarizujem a uvádzam nedokončenú výrobu podľa opísaného postupu, lebo § 11, ods. 3, písm a, P-JÚ to takto vyžaduje. Takto to považujem, ako účtovník svojej účtovnej firmičky, za dôstojné a správne. Okrem toho, k prvotnej otázke - príspevok č.3 .... táto hodnota sa musí účtovať aj pri prípadnom prechode účtovania z JÚ do PÚ, ako zápisy na 121/701 a 491/648, viď § 3, písm. a, bod. 1 Opatrenia JU-PU.