Súhasím s názormi, že treba vychádzať z toho, čo dieťa chce a čo ho baví, lebo inak sa bude v štúdiu aj v robote „trápiť“ a nepomôže, že to bude „výnosný“ odbor. Ale na druhej strane dieťa sa oplatí „postrčiť“, lebo rodič vie lepšie odhadnúť, v čom je nadpriemerné a pomôcť mu túto „výhodu“využiť. Jeden príklad z našej rodiny. Chlapča chcelo ísť študovať chémiu (chemikárka na gympli bola super, takže ....). Prehovárali sme ho kvôli uplatneniu, aby si vybral radšej farmáciu, a kedže bol vždy dobrý z matiky (príklady počítal ako dieťa, pre mňa nepochopiteľne, za odmenu) tak išiel na prijímačky aj na informačné technológie. Vzali ho. Nakoniec si vybral IT, kvôli ubytovaniu. Bol to dobrý výber, lebo v takých predmetoch (matika, štatistika, programovanie) , ktoré sa spolužiakom zdali ťažké sa vyžíval. „Postrčiť“ ho bolo treba ešte raz, aby si k IT pribral ako predmet aj účtovníctvo. Nemal chuť, ale nakoniec mal diplomovku v SAP-e a potreboval k nej ovládať IAS. Dnes robí, čo ho baví, robotu mu ponúkli ešte počas štúdia a zarobí. Ale či by bol každý z nás ochotný sedieť za počítačom od vidím do nevidím, keby ho to nebavilo, o tom pochybujem....