Ustanovenie § 152 Zákonníka práce stanovuje, že nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ je povinný stravovanie iba zabezpečiť a nie ho aj sám poskytovať. Svoju povinnosť si teda splní, ak zabezpečí poskytnutie jedného teplého hlavného jedla a vhodného nápoja vo vlastnej jedálni alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, príp. ak zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na sprostredkovanie stravovacích služieb (zabezpečí dovoz stravy, prípadne poskytne stravné poukážky).
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom tzv. stravné poukážky v prípade, ak nemá vlastnú jedáleň, alebo ak sa v blízkom okolí nenachádza žiaden iný zamestnávateľ poskytujúci stravovacie služby, prípadne ak stravovanie zamestnancov nemožno zabezpečiť dovozom stravy.
Zamestnávateľ nie je povinný dať zamestnancovi na výber, či sa bude stravovať v jedálni zamestnávateľa, alebo si vyberie stravné poukážky. Zamestnanec má nárok na stravné poukážky napriek tomu, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnej jedálni, ale len v prípade, ak zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiaden zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom a tieto svoje zdravotné dôvody preukáže lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára.