Prípadná náhrada škody závisí od viacerých skutočností, najmä od toho, aké veci boli odcudzené, či išlo o obvyklé veci,a či boli dané do úschovy..
Pretože, podľa § 151 ods. 3 ZP:
Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť s výnimkou motorových vozidiel. Túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, ak sú pre neho činné na jeho pracoviskách.
S týtmo súvisí aj povinnos
ť Zamestnávateľa svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
Čo sa týka samotnej náhrady škody, tak podľa
§ 193
(1) Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 5 000 Sk.
Ešte upozorňujem, ža ak si ZC chce uplatniť náhradu škody u ZĽ tak platí, že
(2) Nárok na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomil zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
Takže za odcudzenie zvrškov a osobných predmetov zodpovedá, za ostatné veci, napr. fotoaparát, len do výšky 5 000,- pokiaľ ho neprevzal do osobitnej úschovy. Osobnou vecou je napr. aj manželská obrúčka, za tú ZĽ zodpovedá, aj keď bola drahšia.
dana