No počkáááááj zajac

Já som tušil, že sa ozveš....

Len neviem, ako budeš hlasovať....

Ha,ha,ha - som stihla ešte ten pôvodný príspevok - myslel si hus, že
No, ftáka doma mám , ale nehlasujem za vtáka

Vidím, že mnohí pridávate obrázky svojich miláčikov. Ak máte záujem, zahlasujte v tejto malej ankete a prípadne môžete pokračovať s pridávaním fotiek zvieratiek v tejto téme.

hlasovaa som o.i. aj iné zvieratko... takže upresňujem, že ide o korytnačku.
a psíkov máme dvoch.

Ja som tam dala iba našu cicu-Micu, ktorá je už opäť (boooože) kotná. Murko nám zmizol a korytnačku nám chová babka... Sovy a holuby sa asi nerátajú

Nášmu kocúrovi sme dali meno "Miňo".

Krásna to téma. Keďže som domotaná z práce, tak dnes už len recepty a ankety. Som vďačná. Miňo je užasný, ale tie chlpy... A aký je fotogenický.

Máme jedného nájdenca z ulice - je to pes, podľa všetkého nemecký ovčiak, meno má LOBO, vek (podľa zverolekára) cca 1 rok
Krom toho 2 andulky - momentálne sa zotavujú z choroby zvanej postrek olejom(WD40). Prosím nenahlasujte nás na ochranu zvierat, nebolo to naschvál, to si len malý (synovec)myslel, že im to neublíži. :p

Celkom zaujímavá téma a tak zapadnutá prachom

Určite medzitým už vznikli iné ale sú bez ankety a tu sa mi páči práve to.
...máme dvoch nemeckých ovčiakov, akvarijné rybičky,
... syn - chovateľ má andulky, korely a zajace aj na mäso aj tých maličkých zakrpatených baranov, no celý zverinec.
Občas sa k nám od susedov zatúla sliepka, psy sú v vstrehu, vlani si pochutili na ich kačke a aby toho nebolo málo, tak náš DAX z každého venčenia sa vráti s ježkom v papuli.

Pekná téma. Ja mám na bytovke 4-ročného maltezáka Miňka. S dcérou na chate žije pes Silvo-vysoký fúzač, mačka Líza a domáce morča Uško. Na stromoch vtáctvo, občas veverička, hadíky.

Teeeda. Ani som nevedel, že medzi poraďákmi je toľko "drobnochovateľov" tak sa taktiež priznám. Mám fenku menom Ceva plemena, ktoré na slovensku málokto pozná. (Anglický Pointer) a už od malička sa hráva s mojou dcérkou...pritom Ceva má o dobrých 20kg viac, ako dcéra. A povedal by som, že ľudia, ktorý izolujú deti od zvierat kôli výhovorkám o chorobách, baktériách a podobné hlúposti - svojim deťom nevedomky ubližujú, pretože imunitu si treba budovať od útleho malička...

Práve sme túto tému rozoberali doteraz na záhrade, lebo naša Andrejka si sadá na našich psov, ako na koníka. Jeden to neznesie ale druhý stojí aj pol hodinu a drží "ako hluchý dvere". Strká im ruky do úst, pozbiera im granule do misky, a keď ona plače, tak obidvaja jej pridu pooblizovať slzy - a už je po plači.
Každý večer chodí pre ďatelinu, krmí s otcom aj zajačikov a nezabudne pripomenúť, že "ocko aj chlapcom" (samcom) treba dať.
Bude mať 3 roky o mesiac a doteraz nebola ani raz chorá, zatiaľ nebrala žiadne lieky.

Ja som tiež žil so zvieratami od malička a tiež nemám problém s imunitou (klop..klop). Takže tak isto vychovávam i malú. Ona sa s našou fenou normálne oblizuje, kúšu sa navzájom (samozrejme v rámci zábavy) a taktiež doteraz nemala problém so zdravím (zatiaľ má však iba rok..uvidíme ako to bude naďalej). Ale musím povedať, že pes je pre ňu naozaj asi najobľúbenejšie zvieratko. Keď ich sem-tam vidí jedna moja známa (človek posadnutý čistotou a zvieratá vôbec nemôžu k jej deťom) - tak sa až za hlavu chytá. Podľa mňa to je naozaj výrazný príspevok k posilneniu imunity. Môj známy pracuje ako lekár v nemocnici a raz mi rozprával jeden príbeh.
Poznal jedného pána, ktorý žil v dvojizbovom dome. V jednej izbe on..v druhej bývala jeho krava. Dožil sa veku cez 80 rokov...a neumýval sa asi nikdy. Raz ho zobrali do nemocnice, lebo si zlomil nohu. Tam ho sestričky umyli a do týždňa dostal zápal pľúc a zomrel. Proste umyli z neho jeho imunitný systém...

Ja som tiež z kategórie zvieratkomilov a doma mám taký menší zverinec. Mojich dvoch hlodavých osmáčikov degu- Dorka a Miška, škrečka Emilka. kanárikov Miška a Mišku, papagája Sofiu a momentávlne sa snažím vypiplať najdúcha- malého drozda( myslela som, že to bude škorec, ale chyba lávky).Moje deti žijú so zvieratkami od narodenia a takisto nemáme žiadne vážne zdravotné problémy, žiadne alergie (jedine ak tak na blbosť), proste sme šťastná svorka(alebo kŕdeľ,kolónia, stádo, mišmaš). Neviem si predstaviť život bez zvieratiek. Tie nemé tvory milujem a deti sa snažím viesť takisto k takémuto vzťahu ku zvieratám. Myslím, že nás ľudí robia zvieratká lepšími a ľudskejšími. Učia nás mať rád aj niekoho iného, ako seba samého, a to už od útleho detstva. Preto vravím, nech žijú všetcia zvieratkomili.

..."geneticky" som asi nastavená starať sa o všetko, čo sa na mňa usmeje...... začínalo to nosením zatúlaných mačiatok v detstve... domov, kde sa pre každého našlo miesto...... bilanciu zvieratiek (bohužial aj tých na zjedenie) tu radšej neurobím... iba sa priznám, že to na mne každý vycíti... "detto"... posledný "havino" z útulku - Borka - toho hrubšieho zrna - túlime sa k sebe, kedy sa len daa... bez opýtania mi nedávno pribudol doma naaadherný jazvečík /dvojmesačný/ má tak nádherný kukuč že nedokážem poslať do kelu ani toho, čo ho na dvor priniesol... a mačky??? Premnožili sa mi "murkovia" bez toho kúštika čo ich robí kocúrikom...... a synov nezbedník yorkshir ich v nedelu z terasy nemilosrdne rozoprášil do okolia a ja som tŕpla kam sa moje mačiatka podeli... pár nocí som prebdela, kým sa mi "murko" neohlásil = zmapoval bezpečie prostredia... dnes sa vytešujem, že mi mačiatka priviedol k raňajkám... síce ich budem musieť podarovať do starostlivých rúk, ale som výsostne spokojná že u mňa hľahajú oporu... zatiaľ......

Pripájam sa k milovníkom zvieratiek... neviem bez nich žiť.
Doma máme dve amer. kokeršpanielky - Nelku a Angie; cicúšika Nickyho a rybičky. Moje havinky na mňa pôsobia veľmi ukľudňujúco /pokiaľ niečo neroztrhajú/, zabúdam pri nich na stres... sú ako antidepresíva

dobrý deň všetkým.ja mám doma také milé čudo z útulku zo začiatku bola brutal bojazlivá ale čistotná,ak mi dokáže niekto poradiť momentálne sa mení celá a nechápem prečo,nebojí sa už tak ako predtým ale začala mi špinit po byte ne nejak veľa ale špiní ale len semtam ,pripadá mi to jak keby to robila naschvál,aj keď jej dám po zadku tak zapiští jak šalená a predtým ani necukla ale podotýkam že na začiatku jak prišla z útulku pri zvíšený hlasu alebo zatlieskaní sa popišávala teraz pomenej.na hlas a tlieskanie si dávame pozor ale učím ju na hluk-ktorého sa bojí.má 8 mes.

Ale nenapísala si, čo to máš!!! Či mačku, psa, fretku či lochnesskú príšeru...

tibi, predsa psíka