A strednú školu išiel s úplným nadšením. Lenže v druhom ročníku prišiel na to, že sa netreba učtit, že to pojde aj s patkami na pol roka a na konci to nejako cez tie stvorky s odretými usami dá. A ked bude aj repart cez prazdnity tak nevadí, pretoze jeho ako jednotlivca škola potrebuje, ma za neho peniaze, tak ho nechaju prejst. Bohuzial tato teoria funguje. Ja sama som o tom nevedela, až som si to cele poskladala na základe dlhych rozhovorov s ním a triednej učitelky. Tento rok mi sama triedna prislubila, že už nebude taka makká a že ho nenechá prejst. Navrhovala som mu, aby skolu prerušil, a zamestnal sa. Povedal mi, ze on chce tu školu dokončit. Proste to su nekonečne rozhovory s ním. Ja ako rodič som bola od začiatku velmi prísna. S manzelom sme sa rozviedli, ked mal syn 5 rokov. Verte mi, že toto bol najlepší a najvydarenejší krok v mojom zivote. Mám aj dceru, ktorá je uplne v pohode a pomaha mi riešení problemu s ním.
Vplývala som na nich po rozvode uplne rovnako. Uz ako malí vedeli, kto je pan sudca,co je to súd, preco ideme s ocinom byvat kazdy inde. Vzdy som s nimi komunikovala na ich úrovni a všetko vysvetlovala. V našej rodine, kde som ja vyrastala sa nikdy neklamalo, uznávali sa tie najclovecenskejsie hodnoty, ktoré v dnešnom svete málokto uznáva, ale ja som sa ich snazila vstepovat mojim detom. U dcery sa mi zadarilo, pretoze ma našu povahu a chápe čo je to klamstvo, kradež a preto to nerobí. Horšie to je so synom, ktorý je po otcovi. Tým nechcem povedat, ze je to OK, prave preto som sa snazila ho od detstva menit, vysvetlovat, komunkovat, učit sa s nimi. Celych 17 rokov som nikde nechodila, stratila priatelov, len preto, ze som sa sama venovala praci a mojim detom. Uz naozaj nevladzem, resp. z posledných síl riešim tento tazky problem so synom.
Ich otec sa po rozvode snazil s detmi stretávat, ma ich rad, len urobil velku chybu, a to, že ked si ich zobral na víkend do jeho novej rodiny, tak dával prednost svojej partnerke pred nimi. A to deti vycítia. Jednoducho prisli na sami, ze ich otec ma radšej svoju novu rodinu, do ktorej investuje napr. zlaty prsten za 6 tis.korun (to bolo davno/ a ked oni chceli značkove tenisky na šport, ktorý robili, tak ich odbil vetou, ze ci on kradne. Viac podobnych situácií sa stalo a detom viac netreba na to, aby stratili zaujem chodit na taketo víkendy za otcom. Takze sa uz dobrych 5 rokov nevideli.
Minuly tyzden som sa odhodlala mu napísat mail,/ja som s ním nekomunikovala od rozvodu/ ci by nechcel obnovit vztahy so svojími detimi. Urobila somto preto, lebo viem, že im otec chýbal, a hlavne synovi, pretoze je to jeho krv. Syn toto vyjadrenie odmieta, ale ja viem, ze to je len proforma, ktorú sa snazim prelomit. Mozno je to jedna z ciest....uvidiíme...