Zitka, len to netreba vzdávať! Mojej dcére v 5 rokoch zistili nedovieravosť chlopní na srdiečku. Dovtedy nemala žiadne problémy, nijako sa to neprejavovalo. Až raz keď mala kašel, detská lekárka ma s ňou poslala na vyšetrenie na kardio. Tam pani doktorka po asi 5 hodinovom vyšetrení malú poslala do nemocnice. Ževraj nedovieravosť chlopní -* teraz presne neviem ten odborný názov - choroba má 3 stupne a že malá sa blíži k 3 stupňu. Lenže v nemocnici v Trnave na detskom odd. s ˇbnou nič nerobili - viem to posúdiť, nakoľko som tam ležala s Ňou asi mesiac. Ráno jej sestrička urobila EKG, dostala vitamín B - ktorý som jej musela samozrejme kúpiť - a to bola celá liečba. Mala zakázané chodiť, nieto ešte behať, nemohla ísť do škôlky, medzi ľudí .... No strach a hrôza!!! 3 mesiace som ju izolovala od ľudí, prestala chodiť do škôlky .... Kontrola raz za mesiac na kardio. Žiadne lieky, žiadna liečba. Potom som si cez jednu známu z rodiny vybavila vyšetrenie u doc. Vršanskej na Kramároch na detskej kardiologii. Najskôr som jej poslala všetky lekárske správy, hneď na druhý deň malú volala na vyšetrenie, nakoľko to čo jej napísali v Trnave nemôže na srdiečku byť - kombinácia takých porúch by dávno zapríčinila smrť. Ale nakoniec po všetkých vyšetreniach vyšlo najavo to, že má síce nedovieravosť chlopní ale len do 1. stupňa, nie 3 stupeň ako nám bolo povedané, mohla ísť do škôlky, mohla behať ... Teraz chodíme raz za pol roka do Blavy na kontrolu, jej stav je stabilizovaný, nemá žiadne problémy, skrátka všetko je O.K. A som z toho nesmierne šťastná.
Prajem aj spomínanému malému bábätku veľa šťastia a hlavne nech to mamička nevzdáva a nech bojuje za jeho zdravie!