zatiaľ nie sú v exekúcií, ale toto by bol extrém, ktorý by mamu úplne zložil.
Moja mama je typ osoby, ktorému veľmi záleží na tom, čo si o ňom myslia druhí ľudia, ja som typ, ktorému záleží na názore tých ľudí, ktorý sú okolo mňa, sú schopní prijať ma takú aká som, prijať moje nedostatky ale aj moju pravdovravnosť. Mamka často obracia veci, ktoré jej poviem, proti sebe. Je ťažké s ňou komunikovať. Pritom sama bola donedávna bútľavou vŕbou pre iných. Aj mne pomohla. Ale začala podnikať. A tu "zomrela" tá mama, ktorú som poznala. Začala sa ľutovať, prestala vnímať problémy druhých. S odhodlaním a nereálnymi snami sa hnala dopredu, nepočúvala moje rady, varovania. Začala som sa neznášať kvôli tomu, že pred čím dlho varujem, to sa aj stane. Je to taká trpká radosť z toho, že má človek pravdu.
Napísalo Vás tu veľa, po tomto mám pocit, že som naozaj na správnej ceste. Mama musí niesť zodpovednosť sama za svoje činy a konania. Nenechám ju padnúť na ulicu, ale ak padnem ja kvôli pôžičke, nebudem ju môcť podržať a dať jej pomocnú ruku.
Mám svoju mamu rada, ale naozaj je s ňou veľmi ťažké hovoriť. Myslím, že sa ocitla v bludnom kruhu. Na to, aby podnikala, je príliš dôverčivá a naivná, ale postupne prestala vnímať aj svoju dravosť voči iným. Stratila nadhľad.
Ďakujem Vám za rady i povzbudenia, ja verím, že moja mama raz bude šťastná a vyrieši si svoje problémy. Ale prvá vec, ktorú musím pre ňu urobiť je, že ju presvedčím o tom, aké je zbytočné stavať si na názoroch iných ľudí. Každý môže padnúť, každý sa môže mýliť a rovnako každý môže vstať a napraviť svoje chyby. Alebo nie?