Pikoška Ahoj sitečko.
Zabuchli dvere na téme, kde si sa znova narodil. Ale ja ani neviem, čo je prútkar. Ani to tu nejdem k....ť.
Len som Ťa prišla srdečne pozdraviť. Tvoj humor a poézia Poradu určite presvetlia.
Ahoj, Pikošienka. Vieš, niektorí vedia čo sú to a na čo sú dvere, niektorí nie. Preto s nimi búchajú ako buchnutí. Počul som a asi niečo na tom bude, že raz na svet a raz zo sveta. Medzi tým je vraj život. Skurvený v globále. Žiaľ, nie je možné ho potrhať ako ľúbostný list a začať odznova, písať. A niektorým by to ani nepomohlo sa znova narodiť. Tiež som nevedel, raz mi to povedali, že to je taký človek, ktorý s prútkom, virgulov nájde miesto kde je treba kopať studňu. Skúsil som, je to sila, tá voda. Virgulu skrútilo, aj tam kopali studňu, aj vodu majú. Ale bol vraj nejaký Svätopluk, mal troch synov, keď sa mal skončil jeho život zavolal ich k sebe a dal každému prút nech ho zlomia, hravo. Dal každému tri a nemohli. Ale oni nedržali spolu. Vieš, tu je to obrátene s jedným prútkom, nič moc. Dajú tri dokopy a mlátia, trieskajú, búchajú. V jednote je sila, no rozum tam nekúpia, ale teraz ponúkajú um. Nie je to to isté. Možno prútik, s prútikom, prútikari, že by? Kašlať na nich. Aj skurviť sa dá len raz. Potom je to už možné stále, ale bez s. Ďakujem Ti za srdečnosť, tej je málo a na porade ako maku, nie! Ani za mak! Tiež Ti srdečne ďakujem. Humor a poézia môžu osvetliť, nie osvietiť. Je treba sa zbaviť temnoty, tmárstva a nie robiť, vykonávať zverstvá.
nám nepomôže, to ich len posíli, cítia sa potom ako gorili.
Možno by potrebovali prúd?