o dusi
> Štefan Hríb o Ruskovi
> Bol by to obyčajný ľudský príbeh, akých sú tisíce. Chlapec z
vidieka,
> ktorý prišiel do mesta sám sebe dokázať, že nie je nanič.
> Ešte počas komunizmu to skúsil ako redaktor a keď to nešlo, skúsil
> funkcie. A zrazu to šlo. Zrazu riadil. Len televízne SZM, ale
riadil.
> Keď komunizmus padol, skúsil podnikať, a keď to nešlo, opäť skúsil
pomoc
> strany. Už nie komunistickej, už mala v názve demokraciu, ale
spôsoby
> ostali. Opäť to šlo. On pozval Mečiara na svadbu, oni mu ráčili
udeliť
> licenciu. A tak znova riadil. Už nielen štátnu mládež, už to bola
veľká
> súkromná televízia, ktorá mala vplyv na milióny ľudí. On, ktorý
vždy
> pochyboval o svojich schopnostiach, zrazu videl, ako sa mu klaňajú
> hviezdy, celebrity a aj politici. Len raz mu hrozilo, že o tú
hračku na
> výrobu sebavedomia príde - to keď mu ju mafia takmer ukradla. Ten
trochu
> vystrašený chlapec sa vtedy ukryl a potom sa obrátil na inojazyčné
> podsvetie. Vtedy si definitívne overil, že byť dôležitým si ani v
meste
> nevyžaduje charakter, ale najmä hrubú silu a žalúdok.
> Zachádzal stále ďalej.
> Najskôr si zaumienil, že premiérom nebude Čarnogurský, ale
Dzurinda.
> Našiel na to spojencov - a prešlo mu to. Potom vybavoval kreslo
hlavy
> štátu pre starnúceho dobrodruha z Košíc. Opäť mu to prešlo.
Postupne uveril, že zmôže úplne všetko, a začal sa sústreďovať iba na
seba:
založil svoju stranu, dostal ju do parlamentu a seba napokon až do
vlády.
> Keď sa stal ministrom, už veril, že všetko sa dá kúpiť. Všetko -
televízne správy, zábavu, politiku aj svedomie ľudí - už chápal ako
obchod. Videl, že takmer nikto sa mu nevzoprel. Videl, ako jeho
redaktori výmenou za
> kúsoček slávy vždy vykonali všetko, čo potreboval, videl umelcov,
čo za
> štek či dabing zavreli ústa. Dnes vidí napríklad Oľgu Záblackú,
ktorá
robí
> milého človeka už aj zo Slotu. Videl tiež intelektuálov, ktorí jeho
firmu,
> čo sa vydáva za politickú stranu, označili ako súčasť "vlády
programovej
> zhody". A aj dnes vidí, ako oni, garanti všakovakých práv, mlčia,
aj keď
> sa už jeho televízia zmenila na čisto komunistický nástroj boja
proti
> cirkvi a jednej politickej strane...
> Je vlastne logické, že vtedy, keď si požičiaval oných sto
miliónov, už
> nemal zábrany. A je logické, že ani dnes mu už nedochádza, aký
škandál je,
> že nevie vysvetliť, ako tie milióny splatil. On už žije v umelom
svete.
> Keď nedávno pred kamerami radšej rozmarne rozprával o svojej váhe
a nie o svojich dlhoch, bolo to trápne, ale tá prázdnota už nie je
len jeho chyba.
> Je to aj tragický dôsledok správania ľudí, ktorí mu ublížili tým,
že sa mu uklonili.
> Bol by to obyčajný ľudský príbeh, akých sú tisíce. Smutný príbeh o
ľudskej
> duši, ktorá hľadala cenu a našla trblietavú pozlátku. Ale toto je
> ťaživejší príbeh. Netýka sa totiž len jedného nehodného ministra,
ale
> povahy celej tejto krajiny.
Naposledy upravil Richard : 24.08.05 at 13:44