...ja na prvé máje mojej mladosti spomínam s potešením..od rána bolo rušno, susedia sa vyštafírovali, naši tiež,a poďho von,aj do sprievodu, z ktorého som na prvej križovatke zdrhla, som sa akotak tešila, nádherné boli popoludnia,na bojnickej boli vysokánske topole a vychádzka s celou bandou z činžiaka ,odreté kolená a špinavé biele šatočky, výprask od mamy a zmrzliny-koľko som len zvládla, od tatíka...bývala to taká činžáková udalosť, všetci okolo sa poznali...tento zvyk som preniesla aj do mojej rodiny, vždy sme chodili kamarátmi na 1.mája "na opekáč...a večer dokončili pri pive,decká nosili na chrbte, lebo už nevládali...
..dnes, ticho v dedine, v obchode nakupujúci ľudia,ktorí vraj idú gulášovať, opekať, proste sami so sebou von, do prírody, či na vlastný dvor...susedské súdržnosti sa vytratili v zhone dní,dnes sa ide do Korza,tesca,aby deti mali výbeh..
..vôbec si nemyslím, že téma sem nepatrí..Prvý máj nebol pre mnoho ľudí politický sviatok, ale deň voľna, ktorý bol venovaný rodine...dnes si každý z neho urobí to, na čo si pamätá z detstva...
...a ešte k tej totalite..v zákone bolo právo na prácu...to by som chcela späť...
...a žiadne pitvy, prosím, píšem sama za mňa...vy píšte o sebe...