Štuple do uší...
Ale vážne, napadlo mi to, lebo minule si ich pýtala jedna pani predomnou v lekárni, len neviem, či kvôli plechovej streche alebo chrápajúcemu manželovi... Také malé, nenápadné. Určite je to najmenej nákladný spôsob odhlučnenia. Či aj účinný - za pokus by to možno stálo... A možno by nebolo od veci kúpiť aj nejaké do rezervy - pre prípadnú návštevu, pre prípad, že by tiež bola na nervy z dažďa bubnujúceho po plechovej streche... Ja osobne mám padajúci dážď veľmi rada, aj včera som bola v okne, keď u nás lialo ako z krhly a dýchala ten osviežujúci vzduch. Je síce pravda, že nemáme plechovú strechu... Ale tiež je pravda, že u nás nie sú žiadne monzúnové dažde, takže tých pár búrok z tepla sa určite dá prežiť aj bez ujmy na zdraví, či sluchu...
Alebo si pustiť film "Mačka na rozpálenej plechovej streche" - Paul Newman a Elizabeth Taylor...
Alebo si predstaviť milióny ľudí na svete, pre ktorých je akákoľvek voda veľká vzácnosť a Vám len tak z ničoho nič bubnuje po streche a byť za ňu vďačný...
Nikdy nezabudnem na dokument, ako sa skupinka žien na ťavách vydala cez púšť hľadať vodu - a ako jedna z nich /zvráskavená, no múdra starena/ zaúčala tomuto remeslu "hľadačov vody" svoju vtedy 12 ročnú vnučku, lebo im išlo - o prežitie...
Naposledy upravil Oliwa : 25.06.13 at 13:25