smith Ja som to vždy chápal tak, že to nadrámec je niečo čo sa dá "zjesť" a nie pomôcka k stravovaniu. To niečo zjesť samozrejme treba chápať tak, že navyše financie na zakúpenie stravy.
V zákone je "príspevok na stravovanie". Stravovanie podľa mňa je jedlo, nápoj, ale aj ten príbor - bez neho sa nenaješ. Neviem o tom, že by bol v zákone o sociálnom fonde presne špecifikovaný pojem stravovanie. Zo skúseností z iných zákonov, ktoré mali takéto "diery" viem, že všetko, čo nebolo presne zadefinované a nebolo zakázané, sa dalo takto krásne obísť. Len treba splniť aj všetky ostatné ustanovenia zákona. A nakoniec - toto by sa dalo chápať aj ako ďalšia realizácia podnikovej sociálnej politiky. Nikto nemôže tým ľuďom, ktorým nosia stravu na pracovisko prikázať, aby si nosili svoj vlastný príbor, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť im primerané a dôstojné podmienky na to, aby sa najedli. Bolo by to možno na dlhšiu debatu a polemiku, ale som takmer presvedčená o tom, že kvôli tomu by sa žiadny kontrolór nepúšťal do sporu s firmou, ktorá takýmto spôsobom zabezpečuje zamestnancom stravu. Plní si svoje povinnosti do bodky. Veď predsa tí ľudia nemôžu jesť rukami. Ale ako vravím - v prípade, že by mali zamestnanci zabezpečené stravovanie v reštauračnom zariadení, príbor by neobstál.
Trošku, ale len trošku
: V zákone o dani z príjmov veľmi dlhé roky nebolo zadefinované, kto sú to osoby blízke a závislé a nebola v ňom ani odvolávka na Občiansky zákonník. Syn jedného zo spoločníkov poskytol firme pôžičku za veľmi výhodný úrok. Kontrolóri na Dú to napadli, silou mocou chceli čosi dodaňovať (lebo nič iné nenašli), firma sa odvolala na prokuratúru a spor vyhrala. Zákon sa nemal o čo oprieť. Dnes je to tam už doplnené (možno po tejto skúsenosti, ktorej som bola svedkom)
Ja vždy vravím: Čo zákon výslovne nedefinuje ani nezakazuje, treba vedieť len správnymi argumentami obhájiť. Inak sa nedá dosiahnuť optimalizácia zdanenia.