no,ja som sa vydala do Rakuska,a musim uznat,ze tito ludia,Aspon tu kde byvam,ziju ludia ozaj pre jedlo a peniaze.teda väcsina.
vlani som tu stravila prve vianoce.prve v mojom zivote bez rodicov.ale zato s mojim muzom.pripravili sme si kombinaciu nasich zvykov,ale viac som presadila zo svojho,kedze u nich to nebolo tak pestre.
mojmu muzovi sa to velmi pacilo.stromcek sme nerobili,mali sme len taky celkom maly,svetielkujuci-povedala som si ,ze kym nie su deti,staci nam pre atmosferu.ale mala som zivu ikebanu z cerstveho smriecka,tak rozvoniaval.
zapalili sme si sviecku a prestreli stol.kym som ja presla vsetkymi chodmi stedrej vecere/po slovensky/
,moj muz symbolicky chrumal oblatku s medom
-1.v jeho zivote,nieco take nepoznal.
z mojej vecere neochutnal,zdalo sa mu to "nejedle"
/hubova polievka,pupacky,repova polievka a ryba/,pockal si zhovievavo az na tu rybu.
preto sme si vytvorili vlastny system a tento rok uz budeme vecerat po svojom.kazdopadne,vychutnavame si sviatky,uz teraz sa na ne tesime.vobec sa mi nezda,zeby nas pohltil osial drahych darcekov a obzerstva.boli sme si cosi nakupit,ale ziadne velke veci,skor malickosti pre nasich pribuznych.
co sa nas dvoch tyka,darceky si davame skor prakticke/oblecenie a pod./ a spolocne,kedze zariadujeme dom a prerabame.osobne darceky su skor usmevne-symbolicke,take pre pohladenie duse.napr.na Mikulasa mi moj muz daroval Bromeliu-kedze som na diete a sladkostiam sa snazim vyhnut
.
je to podla toho,comu clovek dava prednost.ked som svojho muza spoznala,zil ,ako mnohi ini,pre svetsku mienku,do kostola nechodil a staral sa len o to,co sa bude jest.lebo tu je to tak.
po dvoch rokoch vzajomneho spoluzitia je z neho iny clovek.kedze som veriaca,trvala som na pravidelnom chodeni na nedelne a sviatocne omse,pristal na to a dnes s tym nema problem.nebol len k tomu vedeny.obcas sa spolu pomodlime,rozoberame mnohe duchovne veci a nas zivot sa nekruti len okolo hmotnych statkov.preto i Vanoce prezivame v laske,radosti a nadeji,ze svet bude predsa lepsi.ten entuziazmus,tu nostalgiu Vianoc,to caro trznic a vonaveho ihlicia,mi nemoze vziat nik a nic.snazim sa,aby aj moj muz dokazal este viac prezivat tieto male kuzla,a to nam potom pomaha prekonavat vsedne dni ,ktore castokrat su sive.
kym nasi pribuzni a znami znasaju do domacnosti vino a mäso,len aby nahodou nebolo malo
,my sme vcera absolvovali vianocnu spoved,zasli sme si na obed von,cim sa odbural nedelny stres pri vareni.vecer som konecne dokoncila ozdobovanie vianocnych sladkosti a porozdelovala do skatuliek,ktore darujeme svojim blizkym.robim to takto uz druhy raz.neviem,co za dary by som zhanala pre svagrine a svagrov.podarujem kolaciky a k tomu uz len daku drobnost.a vzdy su vsetci spokojni.domace je tu nadovsetko cenene.len vanilkovych roztekov som toho roku piekla zo 7 davok
.no ale privdacim sa a mam z toho potom radost.
vianoce pre mna su rozpravky,prechadzky,slavnostne spevy na omsiach a domace kolaciky.pokoj -aj keby ma moj muz neviem ako vytocil,cez sviatky som jednoducho hlucha-slepa
,mame v dome POKOJ.
hrame si na klaviri a spievame si-to je vzdy komicke ,lebo moj muz spieva dost falosne
,ale je to zabavne.no a pocuvame koncerty v radiu,alebo aj ked davaju v telke novorocny a pod.
takze,vianoce su iste sviatky radosti a pokoja-zalezi len na nas,ako si to zariadime.
a ludom,ktori nemju to stastie,prezit sviatky v tomto radostnom blazeni,treba aspon podat pomocnu ruku.je vela nadacii a utulkov,ktore cakaju na nase" vludne pohladenie".
tak STASTNE a VESELE!!!!!!!!!!!!!!!