lefty Sme na začiatku stavby rodinného domu. Na tému podlahového kúrenia sme počuli rôzne referencie. Radi by sme použili kombináciu (kuchyňa, obývačka a kúpelne- podlahové a spálne radiátory), aké sú vaše skúsenosti? Aký kotol ste použili? Ako sa dá jedným kotlom vykúriť oboje (rozdiel teplôt)? Ďakujem. S pozdravom.
Kombinácia podlahové kúrenie a radiátory sa používa pomerne často a to napr. tak, že na prízemí je podlahové kúrenie, v podkroví radiátory. Okrem toho sa radiátory použijú aj v kúpelni súčasne s podlahovkou, nakoľko tu má byť vnútorná teplota 24 st. C. Doporučujem použiť rebríčkový radiátor, kôli sušeniu uterákov a podobne.
Medzi plochou vykurovacieho telesa a vykurovaným priestorom môže odovzdávanie tepla prebiehať konvekciou, t.j. prúdením vzduchu okolo prestupnej plochy vykurovacieho telesa, alebo sálaním, kde odovzdávanie tepla prebieha elektromagnetickým vlnením. Každé vykurovacie teleso odovzdáva teplo obomi zložkami, pričom u rôznych typov vykurovacích telies (plôch) jedna z nich prevažuje. Klasické radiátory majú spravidla veľký podiel konvekcie, ohrievajú predovšetkým vzduch, ktorý pri prúdení v miestnosti odovzdáva teplo stenám a ostatným predmetom v miestnosti. To má za následok vyššie teploty vzduchu vzhľadom k teplotám okolitých plôch, čo má do istej miery nepriaznivý vplyv na tepelnú pohodu človeka. Teplotné pole - rozloženie teplôt vzduchu a okolitých plôch je nerovnomerné a pre človeka pomerne nevhodné. Tiež dochádza k víreniu prachu.
U veľkoplošných vykurovacích plôch (stropné, stenové, podlahové) naopak prevláda sálavá zložka. U podlahového vykurovania je teplotné pole v celom priereze miestnosti pomerne vyrovnané a najviac sa blíži k ideálnemu priebehu teplôt v priereze vykurovanej miestnosti. Taktiež nedochádza k takmer žiadnemu víreniu prachu. Podlahové (ale aj iné veľkoplošné vykurovacie plochy) sú vhodné pre využitie nízkoteplotných zdrojov tepla (tepelné čerpadlo, slnečné solárne kolektory) ale aj kondenzačných kotlov, kôli nízkej teplote spiatočky vykurovacej vody, zabezpečujúcej vysoký stupeň kondenzácie a teda aj dosiahnutia maximálnej účinnosti kotla. Dôležité z hygienického a zdravotného hľadiska však je dodržanie max. prípustnej povrchovej teploty podlahy, ktorá je cca 40 - 45 st. C (zabezpečí automaticky regulácia kotla).
Pre dosiahnutie tepelnej pohody v miestnosti postačuje teplota vzduchu asi o dva o 2 st. C nižšia, ako u konvekčného vykurovania, teda cca 19 st. C, čo je nezanedbateľné aj z ekonomického hľadiska.
Už z vyššie uvedených skutočností nedoporučujem kombinovať v jednej miestnosti podlahovku, aj radiátory. Treba to ponechať na projektanta.
Technicky sa riešia dva vykurovacie systémy dvomi vykurovacími okruhmi, pričom teplota vykurovacej vody do radiátorov je riadená ekvitermne, teda podľa vonkajších teplôt a pre nízkoteplotný okruh (podlahovka) je upravovaná zmiešavaním, ktoré zabezpečuje automaticky kotlová regulácia.