V deviatej hlave vymedzuje občiansky zákonník (OZ) niektoré pojmy, ktoré sa vyskytujú aj v iných zákonoch, pričom vysvetlenie pojmu je v OZ.
V § 116 je vymedzená osoba blízka:
Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Takto treba chápať osobu blízku napr. v trestnom zákone. V občianskom zákone je spomenutá napr. pri prevode spoluvlastníckeho podielu na osobu blízku, keď nemusíš ponúknuť podiel najskôr spoluvlastníkovi, ale aj pri odporovateľných úkonoch ...
Osoba blízka neznamená napr. že môže sama nakladať s majetkom inej osoby, hoci aj matky. Treba sa pozrieť na spor, napr. právo bývania. Zo zákona o trvalom pobyte vieme, že miestom trvalého pobytu dieťaťa v čase jeho narodenia je miesto trvalého pobytu jeho matky. Dieťa tam má právo bývania, matka sa má o dieťa starať (zákon o rodine). Ak dospelé dieťa už odíde preč a potom napr. stratí domov, vracia sa k matke, aj keď tam nemá trvalý pobyt. Býva tam, lebo mu to samozrejme dovolia - aj bez zmluvy. Ak sú však konflikty, právo na bývanie tam nemá, môžu žiadať jeho vysťahovanie. Podobne manžel má právo bývať s manželkou do rozvodu v jej byte, potom je v zákone podmienka zabezpečenia náhradného bývania ...
V sporných právnych prípadoch rozhoduje súd. Pri posudzovaní súd nevychádza z duševných stavov určitej osoby, ale predovšetkým z hľadiska objektívneho a spoločenského. Stav posúdi z hľadiska spoločenskej morálky s prihliadnutím na všetky dôležité okolnosti prípadu.
Pojem ujmy v uvádzanom prípade, ak ju pociťuje syn voči matke, znamená, že syn cíti s matkou a snaží sa odstrániť to, čo jej prekáža. Ak matke ako osobe mu blízkej prekáža práve on, mal by zminúť čím skôr z jej bytu sám aj bez rozhodnutia súdu.
Dúfam, že to je už jasné, pridržiavam sa predošlej otázky, aj keď sa zdá teoretická, myslím že by to v našom práve malo byť jednoznačné.
Ďakujem za odpovede vopred.