Pripájam Ti jeden článok, ktorý Ti pomôže pri určení vstupnej ceny HM:
VSTUPNÁ CENA PRE DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK
17.9.2009
Ako určiť vstupnú cenu pre odpisovanie budovy?
Otázka:
Podnikateľ kúpil nehnuteľnosť za účelom podnikania. Cena bola dohodnutá v zmluve a zahrňovala budovu, zastavanú plochu a priľahlý pozemok. V zmluve nebola špecifikovaná cena za budovu a pozemky. Ako určiť vstupnú cenu pre odpisovanie budovy?
Odpoveď:
Podnikateľ, ktorý obstaral nehnuteľnosti a bude ich používať pre potreby podnikania chce obvykle využiť aj možnosť uplatňovania daňových výdavkov, súvisiacich s vlastníctvom, prevádzkou a údržbou majetku. Zákon o dani z príjmov (zákon číslo 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov - ZDP) uznáva daňové výdavky, zaúčtované v účtovníctve (§ 2 písm. i) ZDP). Podnikateľ teda môže uplatniť výdavky súvisiace s nehnuteľnosťami využívanými na podnikanie len v prípade, ak ich účtuje v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve. Vedenie účtovníctva je upravené zákonom o účtovníctve (zákon číslo 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov - ZOÚ) a vykonávacími predpismi k nemu - postupmi účtovania.
Predpisy o účtovníctve bez ohľadu na to, v ktorej sústave sa účtuje, ukladajú účtovať dlhodobý hmotný majetok v skupinách pohľad predpísaného členenia, najmä osobitne účtovať majetok odpisovaný a neodpisovaný. V konkrétnom prípade teda musí podnikateľ osobitne účtovať budovu a osobitne pozemky. Účtovaný majetok je potrebné v účtovníctve oceniť. Zákon o účtovníctve ustanovuje, že hmotný majetok okrem majetku vytvoreného vlastnou činnosťou sa oceňuje obstarávacou cenou (§ 25 ods. 1 písm. a) ZOÚ), pričom obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s jeho obstaraním (§ 25 ods. 5 písm. a) ZOÚ). Obstarávacia cena odpisovaného majetku je základňou pre výpočet účtovných odpisov. Pre výpočet daňových odpisov je základňou
vstupná cena, ktorá v prípade nadobudnutého hmotného majetku je totožná s obstarávacou cenou v účtovníctve (§ 25 ods. 1 písm. a) ZDP). Podobne ako v účtovníctve aj pre daňové účely sú pozemky vylúčené z odpisovania (§ 23 ods. 1 písm. a) ZDP).
Zákon o účtovníctve okrem iného ukladá, že účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 6 ods. 1 ZOÚ). Účtovný doklad je dokument, ktorý vyhotovuje účtovná jednotka a má zákonom ustanovený obsah (§ 10 ZOÚ). Ďalšie dokumenty zákon o účtovníctve výslovne nevyžaduje a ponecháva na zodpovednosti účtovnej jednotky, aby bola schopná preukázať, že jej účtovníctvo poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva (§ 7 ods. 1 ZOÚ). Preto sa obvykle do účtovnej dokumentácie ukladajú okrem účtovných dokladov aj sprievodné dokumenty, ktoré bližšie popisujú obsah účtovného prípadu a dosvedčujú jeho pravdivosť a hodnovernosť. Nijaký platný predpis však tieto sprievodné dokumenty výslovne nevyžaduje ani nešpecifikuje. V prípade doloženia obstarávacej (a súčasne vstupnej) ceny majetku nadobudnutého kúpou obvykle býva najdôležitejším sprievodným dokumentom kúpna zmluva, nemusí však byť dokumentom jediným. Rozdelenie ceny uvedenej v zmluve na cenu za budovu a cenu za pozemky môže podnikateľ riešiť napríklad tak, že s predávajúcim dodatočne dohodne dodatok ku kúpnej zmluve, v ktorej bude celková cena rozpísaná. Ďalšou možnosťou je získanie hodnoverného odborného posudku. Neporušil by však nijaký predpis, ak by si rozdelenie urobil sám a na internom doklade by zaznamenal úvahu, na základe ktorej k rozdeleniu dospel. Predmetom prípadnej daňovej kontroly by mohlo byť najmä skúmanie, či neboli pri rozdelení ceny neprimerane nízko hodnotené pozemky, ktoré sa neodpisujú aby sa dosiahla vyššia cena budovy, ktorá sa odpisuje. Preto by sa pri ocenení pozemkov mala brať do úvahy ich trhová cena, ktorá závisí najmä od lokality a dá sa zistiť napríklad dotazom u realitných kancelárií, u miestnych úradov a pod.
Zdroj: Viac nájdete v príručke daňovo uznateľné výdavky v účtovníctve podnikateľov fyzických osôb