Ochrana súkromia patrí medzi základné ľudské práva. Môže sa vzťahovať na rozhovory akéhokoľvek,typu, poštu, e-maily, pokojné bývanie a mnohé iné prejavy osobnej povahy človeka.
Úpravu práva na súkromie v slovenskom vnútroštátnom práve obsahuje predovšetkým Ústava SR a to vo svojom druhom oddiel s názvom Základné ľudské
práva a slobody a to v ustanoveniach čl.16, čl.19, čl.22 ods.1 a čl.41.
Tieto ustanovenia deklarujú nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia a každému priznávajú právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života. Popri Ústave SR právo na súkromie upravuje niekoľko ďalších právnych predpisov ako napríklad zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v oblasti občiansko-právnych vzťahov alebo zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. V oblasti pracovno-právnych vzťahov právny základ predstavuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý neposkytuje len ochranu súkromia zamestnanca ale aj s ním spojenú ochranu osobných údajov.
(zdroj: zakony SR,
https://unibook.upjs.sk/img/cms/2016...tnanca-web.pdf )
Ak by zamestnávateľ zisťoval v mieste bydliska čo je so zamestnanecom, ktorý bez ospravedlnenia neprišiel do práce bolo to by asi v poriadku alebo by manželke oznamoval že sa stal manželovi na pracovisku úraz alebo podobne.
Ale ak zamestnávateľ zavolá manželke a informuje ju o tom ako manžel pracuje alebo podobne - ja osobne by som to považoval za zasahovanie do súkromia.