Samotná známka nie je osobný údaj. Ale ak sa k menu žiaka, študenta, priradí známka, tak tento súbor údajov už sú osobné údaje a na ich spracovanie je potrebný súhlas danej osoby.
V zákone o ochrane os. údajov je ale výnimka, kedy súhlas netreba. Je to ošetrené v § 6 ods. 5:
(5) Počas trvania pôvodne určeného účelu spracúvania osobných údajov, ako aj po jeho skončení je prípustné zhromaždené osobné údaje spracúvať v nevyhnutnom rozsahu na historický výskum, vedecký výskum a vývoj alebo na účely štatistiky, čo sa nepovažuje za nezlučiteľné s pôvodným účelom spracúvania. Takto spracúvané osobné údaje prevádzkovateľ nemôže použiť na podporu opatrení alebo rozhodnutí prijatých proti dotknutej osobe a nemôže ich využiť proti záujmom dotknutej osoby na obmedzenie jej základných práv a slobôd. Počas spracúvania osobných údajov na účely podľa prvej vety je prevádzkovateľ povinný ich označiť, anonymizovať ich, ak tým možno dosiahnuť účel spracúvania, a zlikvidovať ich ihneď, ako sa stanú nepotrebnými.
Je tam ale tiež uvedené, že po spracovaní prevádzkovateľ je povinný údaje anonymizovať. Takže ten, kto robí výskum má 2 možnosti. Zhromažďovať mená a známky a po spracovaní mená vymazať alebo nahradiť nejakým kódom. Alebo ešte lepšie - dohodnúť sa s ľudmi, ktorí poskytujú dáta, že mu dajú už anonymizované údaje - t.j mená nahradia napr. označením ročníka a por. číslom žiaka a k tomuto kódu uvedú známky. Voči takémuto spracovaniu dát pre vedecké či výskumné účely nemôže nikto namietať, ani samotní študenti, lebo z tých kódov nikto nezistí, o akú osobu išlo, teda nie sú to osobné údaje.
Dá sa to veľmi jednoducho - nech ten spracovateľ dá hárok poskytovateľovi (učiteľovi), kde mu uvedie ten kód tredy, ročníka a poradové čísla, napr.:
4A01
4A02
4A03
a učiteľ, ak chce, si na svoj hárok môže napísať mená žiakov, aby vedel pri vyhodnotení na konci roku, o koho ide a spracovateľovi poskytne len hárok bez mien.