tutiola To čo teraz napíšem sa bude veľa ľuďom zdať absurdné a mnohí ma celkom určite odsúdite a aj ohodnotíte mínuskom za môj názor. Denne sa stretávame so správami o pracovných úrazoch, presnejšie o smrteľných pracovných úrazoch. Správa odznie, každý si povie, že je to hrozné, ale čo ďalej... Nič sa nedeje. Žiadne vyjadrenie sústrasti, žiadne odškodné. Koho zaujíma nejaký jedinec? Veď to bola jeho vec. Ak bol poistený tak mu nejakú korunku hodí poisťovňa a ak nie, tak jeho škoda. Mal sa nechať poistiť. Ale stačí, že ich naraz zomrie viac a už tu máme "štátny smútok", mimoriadne zasadanie vlády, odškodné pozostalým, pohreb na štátne trovy atď. Aký rozdiel je medzi smútkom, žiaľom, bôľom, finančným zabezpečením, hodnotou života a smrti jedných a druhých?
Toto presne napadne vzdy aj mna. Aky je rozdiel medzi tym, ked zomrie jednej rodine otec, alebo dvadsiatim rodinam otec? Jediny rozdiel je v tom, ze v prvom pripade sa z toho tazko da vytlkat politicky kapital, v druhom pripade da, a malokto tomu aj odola.
Je to presne o tom, o com bolo napr. srotovne. Nikoho netrapi, ze je na pokraji krachu nejaky zivnostnik, ktory zamestava seba + troch ludi. Nikoho netrapi, ze je takychto zivnistnikov stovky, ci tisicky. Treba spravit gesto a podporit (z penazi vsetkych) investora (hoci zahranicneho), ktory zamesntava na jednom mieste 10.000 ludi. Lebo to sa dobre marketingovo predava.
Vsetkym pozostalym vyjadrujem uprimu sustrast. Nemozem vsak nespomenut, ze ludi, ktori kazdy rok zomieraju v statnom zaujme (teda v zaujme nas vsetkych) je podstate viac. Napriklad mi prisla na um smrt dvoch muzov, ktori zahynuli pred par mesiacmi pri kontrole plynoveho potrubia kdesi na vychode....