Emily, ten citát ma dojal... Počkaj chvíľku, kým sa spamätá a začnem cez slzy vidieť obrazovku....
No, už som v pohode. Aký magor to zo seba dostal?????!!!!!!!! Neviem či je tam dosť tých výkričníkov. Ja som totiž ten druh účtovníka, ktorý sa nikdy neuspokojí s daným výsledkom. Vždy hľadám, v medziach zákonov, nejaké cestičky na tzv. korigovanie zisku. Poznám aj také účtovné firmy, ktoré vyhodia výsledok, vystavia daňové priznanie a dovidenia. To nie je môj štýl. A aby som zato dostala takéto "uznanie"?!
Dada, poznám ten pocit, ktorý opisuješ. Ale je chyba aj v nás. Kým si nezačneme sami seba vážiť, nebudeme docenení nikdy. Aj mne trvalo chvíľku (pár rokov) kým som tú vetu obrátila - MY SME TU PRE NICH A NIE ONI PRE NÁS!!! A na základe týchto pravidiel staviam svoju živnosť. Ak mám klienta, dám mu pocítiť, koľko času som mu ušetrila a od koľkých pokút zachránila. Nie je to vystatovanie, lež holý fakt, ktorý im musíme vryť do ich gebuliek.
Už končím, lebo som sa veľmi rozohnila. Idem radšej zaúčtovať leasing, nech sa trošku schladím. Ahojte