Môj syn mal štyri roky slovné hodnotenie. Moja dcéra je slovne hodnotená tretí rok. Nemala som s tým predtým žiadne skúsenosti. Po týchto rokoch a skúsenostiach to však môžem každému len odporučiť. Je pravda, že moje deti mali šťastie na dobré pani učiteľky, ktoré sa tomu venovali, boli proste perfektné. Také by som priala každému rodičovi. Deti dostali výborné základy. Pri tomto spôsobe deti aj rodičia poznajú pravidlá, vedia vyčítať / podľa mňa lepšie ako zo známok /, čo je dobre, ale aj kde sú rezervy, čo treba doplniť. Či je to hodnotenie spôsobom panáčika s úsmevom, polovážnou a vážnou tváričkou alebo hodnotenie farbami semafóra, v 3. a 4. ročníku aj hodnotenie na percentá, detičky vedia, čo to pre nich znamená. Navyše pri vyhodnotení prác, aj na vysvedčeniach majú deti vždy uvedené, v čom problémy majú, čo sa majú doučiť, v čom vynikajú. Môžu si napísať, čo bolo pre nich ľahké, čo ťažké. Neviem, či by sme dokázali posúdiť, keby doniesol žiak dvojku, za čo ju má. Je to dobrá známka, ale niekde niečo malé bolo zlé. V slovnom hodnotení to je jasne napísané. Aj ja som uvažovala o hlasovaní za známky do 4. r., no nakoniec som si to rozmyslela. Dnes je môj syn prvák na osemročnom gymnáziu. Nemal žiaden problém na prechod na známky. Záleží to, samozrejme, od učiteľky, ktorá bude vaše dieťa učiť, aké má s tým skúsenosti a ako sa tomu bude venovať. Určite je to pre deti, pre ktoré je v škole všetko nové, oveľa ľahšie, jednoduchšie a zrozumiteľnejšie. To je moja skúsenosť. Prajem veľa šťastia.