Pripájam doslovný prepis o mede a tom Vašom pseudomede.
Všeličo o mede
Energeticky hodnotný a pre zdravie človeka nevyhnutný prírodný produkt je výsledkom práce včely medonosnej (Apis mellifera.L). Definícia medu doteraz nebola dostatočne publikovaná a nielen, že ju nepoznajú radoví občania, ale tiež mnoho včelárov.
„Med je zrelá sladká hmota, ktorú včely vyrábajú z nektáru, medovice a iných sladkých štiav, pozbieraných zo živých rastlinných orgánov tým, že ich obohacujú látkami z vlastného tela, uskladňujú v plástoch a nechávajú dozrieť. “Hlavnou surovinou na výrobu medu je nektár z kvetov rastlín a medovice. NEKTÁR je výlučok aktívnych žliaz rastlín, tvz. nektárií.Tie lákajú hmyz, ktorý pri získavaní nektáru vlastným telom prenášajú peľ z kvetu na kvet. MEDOVICA sa vyskytuje na listoch stromov, tráv, ale i ihličia. Medovicu produkujú vošky, červce, méry z miazgy stromov, takže je živočíšneho pôvodu. Poznáme med nektárový, medovicový a zmiešaný. Jeho hlavnou zložkou sú jednoduché cukry, glukóza (hroznový cukor) a fruktóza (ovocný cukor). Okrem nich med obsahuje minerálne látky, bielkoviny, enzýmy, kyseliny atď.Podľa pôvodu je v mede rôzny pomer glukózy a fruktózy . Tento vzájomný pomer ma potom vplyv na konzistenciu (hustotu). V repkovom mede je pomer glukózy a fruktózy asi v100:105, preto veľmi rýchlo kryštalizuje (nesprávne cukornatie). Agátový med má najvyšší pomer, a to 100:170 a preto v tekutom stave vydrží aj trištvrte roka. To sú však hraničné hodnoty . Ostatné druhy sa nachádzajú v tomto rozpätí. Jedine med repkový obsahuje protirakovinové látky. Konzumenti žiadajú med v tekutom stave, teda v takom, akom sa vytočí z plástov. Skryštalizovaním med nestráca na kvalite. Do pôvodného stavu skryštalizovaný med dostaneme šetrným zahrievaním vo vodnom kúpeli, ohrievaním na teplotu 40 až 50°C,vzhľadom na jeho termolabilitu. Ohrievaním na vyššiu teplotu je zdraviu veľmi škodlivé, lebo v ňom vznikajú škodlivé látky ako napr. HMF ( 5-hydroxymetylfurfural). Med obsahuje v priemere 0,04 až 0,62% minerálnych látok. Podľa niektorých autorov,sú v ňom všetky prvky Mendelejovej sústavy, okrem selénu. Minerálne látky sa do medu dostávajú z rastlín, ktoré ich získavajú z pôdy. Pre človeka nevyhnutné minerálie obsiahnuté v mede sú jód, kobalt, molybdén, zinok, železo, a ďalšie. Veľké množstvo kyselín v mede má vplyv na jeho hodnotu pH. Tá sa pohybuje od 3,6 do 5,4. Kvetové medy majú nižšiu hodnotu pH, kým medovicové vyššiu. Hlavnou kyselinou ja kyselina glukónová. Okrem nej je tam tiež kyselina vínna, jablčná, citrónová, mliečna a iné. Kyseliny a aminokyseliny sú už v nektári a ich podiel sa zvyšuje vplyvom sekrétu včiel a činnosťou enzýmov. Med obsahuje tiež menšie množstvo bielkovín. Jeho antibakteriálny účinok spôsobuje prítomnosť inhibínu, ktorý brzdí rast baktérií a pôsobí aj ako dezinfekčný prvok. Z hormónov sa v mede nachádza acetylcholín a rastový hormón. Acetylcholín je chemickým prenášačom nervového vzruchu v nervovom systéme. Rastový hormón podporuje rast kvasiniek, ale podporuje aj zakoreňovanie priesad vo vode, v pomere jedna lyžička medu na šálku vody. Z vitamínov med obsahuje najviac vitamíny skupiny „B“ a to: B1, B2, B6, B12. Okrem nich vitamíny C, A, D, K, E, P. Súčasťou medu je i materská kašička a to najmä májového, v čase najväčšieho plodovanie a rojenia včiel. Avšak oveľa väčšie množstvo materskej kašičky je v mede z včelstiev, ktoré produkovali materskú kašičku vo veľkom, teda na predaj. Na to by konzumenti nemali zabúdať. Med obsahuje i malé množstvo peľu. Včelí med obsahuje aj ďalšie mikrolátky Podľa STN 57 0490 med môže obsahovať až 21% . Hovorí sa, že je to priveľa. Štátny veterinárny ústav v Michalovciach robil rozbor vzoriek medu a zistil, že obsahuje iba 16,5 až 17% vody. Jeden liter medu váži maximálne 1,42 kg. Na záver. Mnoho ľudí sa nechalo nahovoriť na výrobu tvz. „púpavového medu“. Propagujú ho ľudia, ktorí sa vo včelárstve vôbec nevyznajú. Úmyselne neuvádzam ako a z čoho sa vyrába. Vieme ale, že výrobou takéhoto „medu“ pri vysokých teplotách vzniká HMF, ktorý je veľmi nebezpečný! Tí, ktorí výrobou takéhoto nemedu šetria peniaze, vlastne otravujú seba i svoje deti, a tak poškodzujú zdravie. Jeden nemenovaný bylinkár z Kláštora pod Znievom toto nazval sirupom. Sirup, ako vieme, to nie je , lebo ten pochádza zo štiav ovocia. Ja by som ho nazval tekutý karamel.
Ing. Jaroslav Brečka
znalec pre včelárstvo
Naposledy upravil pavel9 : 15.05.06 at 17:13