Chobot
Aj keď je povinný, porušením tejto povinnosti nárok na cest. náhrady nezaniká. Ak by aj odovzdal vyúčtovanie o 3 mesiace, môže dostať pokarhanie, napomenutie, ale zamestnávateľ nemôže náhrady nevyplatiť. Nemá to oporu v zákone, zákon nehovorí ani o premlčaní nároku.
Ja som počas auditu zistil, že jednému zamestnancovi bolo vyplatené pred pol rokom omylom nižšie stravné, tak zamestnávateľ to po pol roku doplatil.
K tomuto by som ešte doplnil, že nároky zpracovného pomeru sa riadia najmä zákonníkom práce.
Začnem § 145 -Náhrady výdavkov poskytované zamestnancom
v súvislosti s výkonom práce, ktorý hovorí:
"(1) Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností."
Ďalej v § 36 Lehoty a doby uvádza, v ktorých prípadoch dochádza k premlčaniu nárokov zo ZP, pokiaľ neboli včas uplatnené:
"(1) K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 25 ods. 2, § 63 ods. 3 a 4, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 103 ods. 4, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 7. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
"
Medzi tými citovanými ustanoveniami sa § 145 nenachádza, tzn, že nárok na cest. náhrady sa nepremlčuje ani nezaniká. Možno sa premlčuje všeobecným ustanovením Občianskeho zákonníka o premlčaní, ale to by boli tiež 3 roky.
Zákon o cest. náhradách o premlčaní nároku alebo o zániku nároku nič nehovorí, teda podľa neho k zániku nároku nemôže prísť (jedine, že by sa pracovná cesta nevykonala, ale tam by ani nárok nevznikol).