Celá situácia má dve strany (ako väčšinou v práve)
Na jednej strane chcú dedičia ušetriť, aby neplatili zbytočne veľa "zlému notárovi a súdu". Väčšina z nás to chápe, ale nie je to dobrý postup. V zmysle zákona má notár vykonať súpis aktív a pasív (§ 175m OSP), rovnako určí súd (čiže notár) všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa použije primerane.
Čiže čo dedičia tvrdia, to by mal (zdôrazňujem podmieňovací spôsob) notár brať za bernú mincu. Je však všeobecnou (čiže v zmysle judikátov trhovou) cena napr. 10 000 EUR za trojizbový byt v BA, keď sa jeho trhová cena pohybuje okolo 100 000 EUR?
Navyše, notár pri výpočte by mal vychádzať (podľa vyhlášky o odmenách notárov) v zmysle ustanovenia §-u 12 zo všeobecnej hodnoty (teda nie ceny určenej v dedičskom konaní), kde je odkaz na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky č. 626/2007, čiže by mal vychádzať z trhovej ceny.
Žiaden notár podľa mňa nepotrebuje ocenenie RK alebo znalecký posudok, kedysi boli znalecké posudky potrebné pre účely výpočtu dane. Ak mu oznámite +- reálnu cenu nehnuteľností, nebude protestovať a vy ušetríte čas a peniaze pre znalca alebo realitku.
Čo sa týka rozdielu pri predaji, clen má pravdu v tom, že väčšinou si dedičia môžu započítať dobu, po ktorú vlastnil nehnuteľnosť ich právny predchodca - ak sa jedná o priame dedenie - z rodičov na deti, prípadne vnukov (čo je určite väčšina dedičských konaní). Ak sa však o takéto dedenie nejedná, rozdiel je naozaj potrebné zdaniť.