tanicka218
ale dakujem Vam, my sme im nedavno uz iniciativne prestali poskytovat sluzby, pricom vieme ze takto porusujeme zmluvu aj my, ale niet ineho vychodiska, da sa povedat ze rozne pisomnosti v poslednych rokoch sme skusali posielat doporucene na vsetky adresy nam zname....adresa sidla...adresat neznamy; adresa podla ZR - neprevzata v odbernej lehote, 1 prevadzka - neprevzate, 2. prevadzka - osobne sme im to boli dorucit a prevadzkarka to odmietla prevziat a dala nam adresu na tu druhu prevadzku zevraj len tam maju kancelarie co ona vie...... Neviem od radosti kam to poslat....no des a hruza
Ak uzatvárate zmluvu, je dobré podrobnejšie definovať odstúpenie od zmluvy aj v prípade neprevzatia zásielky, pretože zákon hovorí o tom, že druhá strana musí byť informovaná o odstúpení od zmluvy, aby si prípadne mohla uplatňovať svoje právo. Preto odporúčam do zmlúv v článku o odstúpení od zmluvy uviesť niečo podobné ako toto:
"Právne účinky odstúpenia od zmluvy nastanú dňom doručenia odstúpenia druhej zmluvnej strane. Právne účinky odstúpenia od zmluvy nastanú i v prípade, ak druhá zmluvná strana odmietne prevziať odstúpenie od zmluvy alebo ak druhá zmluvná strana svojím konaním alebo opomenutím zmarí doručenie odstúpenia od zmluvy alebo ak pošta vráti zásielku s odstúpením od zmluvy ako nedoručiteľnú. Ak objednávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, pre doručovanie je rozhodujúce sídlo objednávateľa zapísané v živnostenskom, v Obchodnom alebo inom zákonom stanovenom registri. Ak je objednávateľom fyzická osoba pre doručovanie je rozhodujúce trvalé prípadne prechodné bydlisko objednávateľa, prípadne miesto pobytu, na ktorom sa objednávateľ obvykle zdržiava".
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhej zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu. Jeho účinnosť nie je podmienená súhlasom druhého účastníka, ani rozhodnutím súdu. Odstúpiť možno len od platnej zmluvy. Odstúpiť od zmluvy je možné len vtedy, ak je to v zákone stanovené, alebo účastníkmi dohodnuté. Zákon upravuje právo odstúpiť od zmluvy jednak pre prípad uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a ďalej predovšetkým ako sankciu za omeškanie dlžníka, či za iné porušenie zmluvných povinností. Z uvedeného vyplýva, že treba rozlišovať možnosť odstúpenia od zmluvy, ktoré v určitých prípadoch pripúšťa zákon a ktoré sa zakladá na zmluve podľa Obč.z. Preto v dôsledku omeškania dlžníka, ktorý nesplnil dlh ani v dostatočne primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol, vzniká veriteľovi právo od zmluvy odstúpiť, aj keď si túto možnosť s dlžníkom nedohodli.