vo všeobecnosti rýchlosť vsakovania (filtračná rýchlosť) je
vf= k*i,
k je koeficient nenansýtenej hydraulickej vodivosti (t.j. k= 1*10-8 m/s),
i je hydraulický gradient, v tomto prípade sa počíta trocha komplikovane a je potrebné poznať tvar a rozmery vsakovacej priekopy, zvislú vzdialenosť od hladiny podzemnej vody a pod.
celkový vsiaknutý prietok je potom
Q=vf*S, kde S je vsakovacia plocha.
Či je kapacita vsakovacej priekopy dostatočná: to naozaj neviem takto posúdiť (predpokladám, že ide o vsakovaciu priekopu), ale koeficient hydraulickej vodivosti je skutočne nízky (íl? spraše?) a napr. nemecká norma pri takomto koeficiente už neodporúča navrhovať vsakovanie zo spevnených plôch (strechy, cesty a pod.). Záleží však aj na tom, aká veľká je zberná plocha zrážkových vôd, druh povrchu (sú tam aj spevnené plochy?), intenzita zrážok v danej lokalite a podobne.
Ešte zopár otázok alebo námetov :
Vsakovací povrch znamená povrch, cez ktorý voda vsakuje do pôdy, t.j. dno a aj bočné steny ? Niektoré výpočtové postupy neuvažujú so vsakovaním cez dno z dôvodu kolmatácie (zanesenie - upchatie pórov zeminy jemným materiálom ). Má sused nejakú ochranu pred zanesením vsakovacej priekopy, napr. sedimentačný priestor, mriežky proti listom, nečistotám a pod .?
Je z akumulačného objemu odpočítaný objem výplne (napr. štrk ?)
Je vsakovacia priekopa dostatočne vzdialená od budov? (pozor na základy, izolácia pivníc a pod.)
pozor na geológiu : ak tam sú napr. spraše, tak je vsakovanie vylúčené (spraše vplyvom vody napučiavajú) a takisto pozor na svahoch, aby nedošlo k nejakému zosuvu (napr. hlina na skalnom podloží a pod.)
prajem veľa úspechov a pripomínam: dvakrát meraj a raz rež :-)