Zabezpečenie stravovania živnostníka ako platiteľa DPH
Živnostník a dane - Dane , vydanie: 3/2007, vyšlo: 20.3.2007
V praxi sa stretávame aj s názorom, že fyzická osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti si môže odpočítať daň z prijatej služby stravovania podľa § 49 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, t.j. v pomernej výške. Tento názor je podmienený ustanovením § 21 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, podľa ktorého sa za daňové výdavky na osobnú spotrebu daňovníka nepovažujú výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. p).
V takom prípade by sme službu stravovania museli pre účely zákona o DPH definovať ako službu prijatú čiastočne na podnikanie (v rozsahu v akom si platiteľ dane uplatní výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov, maximálne 89 Sk) a čiastočne na iný účel (osobnú spotrebu).
Daňovník, platiteľ dane pri uplatnení tohto postupu by postupoval nasledovne:
Príklad
Zabezpečenie stravovania u platiteľa dane: - nákup stravy v cene s DPH (DPH 19 Sk) 119 Sk
- výdavok 89 Sk
- odpočítanie dane v pomernej časti podľa § 49 ods. 5
(suma DPH prislúchajúca hodnote stravného 89 Sk) 16,90 Sk - neodpočítaná DPH 2,10 Sk
Zákon o DPH v platnom znení, takýto postup podľa nášho zákona neumožňuje. Zákon o dani z príjmov má ustanovenie, podľa ktorého sa
výdavky na stravovanie daňovníka nepovažujú za výdavky na jeho osobnú spotrebu (§ 21 ods. 1 písm. i/). Zákon o DPH takéto ustanovenie nemá, preto službu stravovania fyzickej osoby s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (v rozsahu v akom je možné ju zahrnúť do daňových výdavkov) nie je možné pre účely DPH charakterizovať ako službu, ktorá nie je prijatá na osobnú spotrebu platiteľa dane.