Klystír
Klystír je očistná technika na prečistenie hrubého čreva zvonku. Na premývanie slúži voda (čistá alebo s nejakou "príchuťou"), do hrubého čreva sa dostáva cez konečník a prečistí jeho posledný pár desiatok cm dlhý úsek v niekoľkých dávkach približne litrového objemu.
Cieľom je očistenie povrchu hrubého čreva od usadenín. Tie sa tam zbierajú pomalým (často dlhoročným) devastovaním tela nezdravou výživou a zabraňujú styku čerstvej stolice so stenou čreva. Hrubé črevo totiž nie je PVC odpadová trubka, ktorou odpad pretečie ako kanalizáciou. Aktívne sa zúčastňuje posledného tráviaceho kroku a jeho vitálnosť má veľký význam pre celkový stav organizmu.
Spôsobov, ako aplikovať klystír je viac, tu popíšem jeden z nich a na záver vymenujem možné variácie.
Podmienky. Aby bol účinok očisty čo najväčší, je vhodné aplikovať ho vtedy, keď je črevo prirodzene prázdne (či takmer prázdne). Načo míňať energiu na vylúčenie niečoho, čo by aj tak odišlo samo. Preto je dobré spojiť ho s hladovkou alebo aspoň odľahčeným dňom.
Keďže je to behačka medzi kúpeľňou (či inou miestnosťou) a záchodom, pýta si to trochu súkromia, nech je pohoda. A istota, že aspoň na začiatku bude určite voľný záchod, lebo prvá dávka sa nezvykne udržať v tele dlho. Tiež je vhodné počítať s tým, že zvyšky poslednej dávky zostanú v tele a môžu sa pýtať von v najmenej vhodnom čase. Preto nie je dobrou taktikou následná cesta do práce hromadnými dopravnými prostriedkami.
V zdravotníckych potrebách sa dá kúpiť klystírka (irigátor) - technická pomôcka na aplikovanie klystíru. Je to vlastne nádoba na zavesenie a hadička s vhodným koncom (býva viac výmenných nástavcov) a ventilom. Zručný majster má často nutkanie niečo podobné si skonštruovať aj sám a ušetriť tak zopár bobákov. Ale koncovky sú dosť dôležité a špecifické, tu sa veľmi neoplatí šetriť. Kto by predsa len chcel, nech si kúpi aspoň samostatnú hadičku, na nádobe až tak nezáleží.
Ako nálev sa používa čistá teplá voda, do ktorej môžeme niečo pridať. V konečníku nie sú čuchové ani chuťové bunky, preto si ho pridávaním voňavého harmančeka či octu alebo citrónu z tohto dôvodu nenakloníš, ale mu tým ani neublížiš.
Zvoľ si vhodný čas a priestor, nachystaj si 2 litre nálevu ohriateho na telovú teplotu. Nalej ho do klystírky, ktorú zavesíš dostatočne vysoko (podľa návodu, napríklad na vešiak na uteráky vo výške 1 - 1,5 m). Koniec hadičky aj konečníka potri olejom (bežne sa odporúča jedlý, ale najpraktickejší je lubrikačný gel),
zaujmi klystírovú polohu a vsuň hadičku dovnútra (asi 10 až 20 cm).
Jednou z odporúčaných polôh je predklon na kolenách, druhou ľah na chrbte alebo boku. Napusti si do seba prvú dávku nálevu. Môžeš tomu pomôcť masírovaním brucha, jeho sťahovaním alebo drobnými variáciami polohy panvy. Keď už máš pocit, že sa viac nezmestí, opatrne vytiahni hadičku a snaž sa v sebe nálev chvíľku udržať.
Ak stíhaš, zacvič si nejaké cviky, ktoré pohnú črevami. Potom choď na záchod a vypusti to.
Proces ešte párkrát zopakuj, kým nemáš pocit, že to, čo z teba odchádza, je podstatne čistejšie ako na začiatku (ideálne - iba čistý nálev).
Pri ďalších opakovaniach sa snaž vsunúť hadičku hlbšie, ale tých 20 cm celkom postačuje.
Namiesto klystírky sa dá použiť aj klystírový balónik, ale ide to s ním o dosť horšie, lebo naraz sa do tela dostane iba malé množstvo nálevu, dá sa vsunúť plytko a treba ho viackrát napĺňať. Na zoznámenie sa s očistou ale stačí. Ak to však myslíš s klystírmi vážne, investuj do techniky. Ako nálev môžeš použiť nejaký neutrálny bylinkový odvar (harmanček), vodu s citónom, octom... Pri zavádzaní hadičky si vyskúšaj, či ti nevyhovuje poloha v drepe. Pri natieraní sa oplatí natrieť nielen hadičku, ale aj análny otvor. Množstvo vody, ktoré si chystáš, je individuálne. Pri použití balónika stačí liter, pri použití irigátora aspoň dva. Na jednu dávku sa dá do prázdneho čreva bez problémov dostať 1 až 1,5 litra vody.