Sme traja súrodenci a máme 83.ročnú chorú mamu, ktorá potrebuje 24-hodinovú starostlivosť. Najstaršia sestra po rozvode pred 33 rokmi po dohode celej rodiny prišla bývať do rodičovského domu. Začala podnikať (od 8,00 do večera každý deň) a rodičia prevzali na seba chod domácnosti a opateru jej dvoch detí. Po smrti otca v r.2003 bez slova začala žiť u druha - deti zostali u babičky. V r.2007 sa dcérka vydala, syn býva naďalej u babičky. V r.2009 nám sestra oznámila, že už s mamou 6 rokov nežije (do dnešného dňa má u babičky v 3.izbovom dome 1 izbu, kde býva syn) a už sme mali 6 rokov povinnosť aj s bratom 1/3 sa o mamu starať. S 1/3 povinnosťou sme nesúhlasili, sme názoru, že morálnu povinnosť doopatrovať mamu má ona, a my sme sľúbili zo všetkých síl pomáhať, čo aj robíme. O predstave pomoci sa s nami nerozpráva, ale stále nás dodatočne kritizuje a vznikajú hnevy. Ona naďalej podniká a pracovný čas od 8,00 do cca 18,30 hod. je zakázaná téma. Mne počíta dni služieb a vyčíta mi každý chýbajúci deň. Teraz v tichosti začala s druhom stavať druhý dom a na nás tlačí. Prosím o radu, či má ona právo žiadať od nás automatickú 1/3 povinnosť opatrovania - teda či mám ja povinnosť 1/3 opatery ak bývam 100 km od maminho bydliska,( s rodičmi som mala pekný vzťah, ale chodila som k ním na návštevy), alebo mám morálnu povinnosť pomáhať, čo robím a túžim po ľudskom dialógu a slovku ďakujem. Vám samozrejme za odpoveď vopred ďakujem.