Minulý rok som videl seriál o podobných deťoch v nemeckej televízii.
Áno , spravili to spôsobom dnešných televízii, kde emócie musia tiecť z uší každému divákovi, ale čo bolo podstatou:
Zbaľ sa, vezmi si čo považuješ za dôležité na 2-3 týždne.
Samozrejme, že nechýbali prehrávače, laptopy, tablety, mobily.
Prúser spočíval v tom, že skončili niekde v Senegale, kde najbližšia civilizácia bola hodina letu Cessnou, a aj to letisko, kde Cessna moze pristat, bolo 4 hodiny peso regionom, ktory nepoznali.
Totálna strata životných istôt. Či chceli alebo nechceli, museli sa prispôsobiť pravidlám čierneho kmeňa. Strava spolu s domácimi, a keď si nesplnil úlohu (ísť pre vodu, vykopať jamu - latrínu, oprať, ...), nedostal jesť.
Samozrejme, vzdor klesal úmerne rastúcemu hladu. Krik, odpor, hádzanie sa o zem nebolo nič platné. Útek končil hneď za imaginárnou hranicou osady, lebo nevedeli kam, ani kade.
A najlepšie bolo, že bez elektriny sa ich verní spoločníci v zabíjaní času premenili na hŕbu farebného šrotu.
Stačili iba 3 týždne a rýchlo si uvedomili, čo je to strecha nad hlavou, posteľ bez pavúkov, rôznorodé jedlo, teplá voda.
Vracali sa úplne zmenení a rodičia, ktorým pred odchodom nadávali do ..., boli zrazu autoritou.
Dnešná mladá generácia by mala povinne chodiť nie do pionierskych táborov, ale na prevýchovu do Afriky, Indie...