Ekopo, je to uplne jedno, či je to zavedenie kábla až dnu do pivničných priestorov, namontovanie rozvádzacej krabice pre každý vchod. Pri jednom bytovom dome (tri vchody) je to aj natiahnutie kábla cez pivničný priestor medzi vchodmi.
Podstatne je to, že je to,že náklady na pripojenie znáša operátor a každý vlastník bytu má možnosť sa rozhodnuť pripojiť na daného operátora podľa svojích predstav a svojej peňaženky. Dnes je skoro každý bytový dom pripojený na počítačovú siet, ktorá je tiež realizovaná cez pivničné priestory, takže rozvod môže byt spoločný. A keď sme už pri tom, ja si osobne myslim, že vlastník bytu sa skôr dovolá u súdu toho, že nie je žiaden dôvod, ktorý by bránil bytovému domu sa pripojit na siet a umožniť tak vlastníkovi bytu uzatvoriť zmluvu, ako by sa dovolal nejaky rypák svojho práva u súdu nepripojiť , či odpojiť od siete bytový dom . Ide tu o jednoduchu logiku, že operátorov optických sieti pribúda a nevidím žiaden dôvod, prečo by mala nadpolovičná vačšina braniť vlastníkom bytov, aby si zvolili operatora, ked optický rozvod nie je v rozpore ani s telekomunikačnými normami, ani technickými normami, bytovy dom nijako nepoškodzuje, je budovaný v súlade s STN, za škodu pri realizácii zodpoveda operátor optickej siete.Rozvod optického kabla v bytovom dome sa berie často ako závažna vec, aj ked je nepodstatná, pritom v bytovom dome sa robili a robia v bytoch prestavby bez stavebneho povolenia, s narušením statiky bytového domu a každy sa tvári, akoby nič. Nehľadajme problémy tam, kde nie sú. Či pri prechode na digitálne terestriálne vysielanie budeme vešať antény na balkony , pretože sme sa v bytovom dome rozhodli, ze optiku nechceme? Alebo potom s dlhým nosom si ju necháme s nadpolovičným súhlasom zaviesť, ale za peniaze z fondu opráv?